Gabriela Cabezón Cámara a možnosti utópií postavených na ruinách starých príbehov

Protagonistkou románu Las aventuras de la China Iron (Dobrodružstvá Chiny Iron, 2017) je žena Martína Fierra, hrdinu argentínskeho národného eposu El gaucho Martín Fierro¹(1872), v pôvodnom diele nájdeme o tejto ženskej postave len dve krátke zmienky. V románe Cabezón Camary dostáva China vlastné meno² a osobnosť a vydáva sa na radostnú cestu naprieč pampou v spoločnosti svojho psíka a Angličanky Liz, ku ktorým sa neskôr pripojí mladý gaučo Rosario. Objavovanie okolitej krajiny a anglickej kultúry sa prelína so sebaobjavovaním hlavnej hrdinky, ktorá zisťuje, čo je láska, sloboda, túžba či naplnenosť.

Je však takmer nemožné hovoriť o Chine Iron bez toho, aby sa najskôr hovorilo o Martínovi Fierrovi. Epická báseň El gaucho Martín Fierro spisovateľa Josého Hernándeza sa považuje za vrcholné dielo gaučovskej poézie a argentínskej literatúry ako takej. Ešte začiatkom 19. storočia predstavovali gaučovia okraj spoločnosti – šlo o ľudí s nízkym vzdelaním, žijúcich na vidieku, ktorých život bol spojený s pampou a chovom dobytka. S rastúcim tlakom na rozširovanie hraníc republiky, ktorá sa rozpínala čoraz viac na indiánske teritóriá a prichádzala do konflitku s pôvodným obyvateľstvom, sa začal proces náboru gaučov do armády, ktorá mala nové hranice ustrážiť pred indiánskymi výbojmi.

Vykorisťovanie gaučov a kruté podmienky, ktoré ich čakali v hraničných pevnostiach, popísal práve José Hernández³. Martín Fierro napokon z pevnosti dezertuje a pod tlakom okolností sa stáva vyhnancom (neskôr aj vrahom). Populárna postava sa do spoločenskej pamäti zapísala ako symbol odvahy, slobody a boja proti nespravodlivosti. Začiatkom 20. storočia bol Martín Fierro intelektuálnou elitou interpretovaný ako model národnej identity, a to aj v kontexte silnejúcej migrácie z Európy, ktorá predznamenávala hlboké spoločenské a kultúrne zmeny.

1) V slovenčine vyšiel pod názvom Martin Fierro v preklade Stanislava E. Jančárika v Slovenskom kultúrnom spolku v Argentíne v roku 1982.
2) China s malým začiatočným písmenom označuje v Argentíne a Uruguaji ženu alebo dievča indiánskeho či zmiešaného pôvodu, predovšetkým v rurálnom prostredí. V románe Cabezón Camary si hlavná hrdinka toto slovo privlastňuje tak, že z neho vytvára vlastné meno: China. Ako druhé meno si zvolí Josefina: autorka tu priamo odkazuje a skladá poctu jednej z najvýznamnejších argentínskych literárnych kritičiek Josefine Ludmer, ktorej dielo El género gauchesco. Un tratado sobre la patria (Žáner gaučovskej poézie. Traktát o vlasti) je dnes základom pre akékoľvek skúmanie či reflexiu gaučovskej poézie a gaučovského mýtu. Samotná Josefina Ludmer bola tiež prezývaná „China“.
3) Treba podotknúť, že v Cabezón Cámarovej románe sa spisovateľ stáva (pomerne negatívnou až grotesknou) postavou, na ktorej autorka nenechá jedinú nitku suchú a z odstupu fikčnej perspektívy komentuje niektoré z kontradikcií, ktoré po sebe Hernández ako intelektuál a spisovateľ zanechal.

Martín Fierro sa postupne dostal do školských osnov, postava bola uchopená nespočetnými literárnymi, filmovými či komiksovými spracovaniami a uzurpovaná diskurzmi snáď z každej časti politického spektra od anarchistov cez perónistov až po vojenskú diktatúru v 70. rokoch. Stala sa tak symbolom, ktorý je neustále diskutovaný a vypĺňaný rôznorodými a často protichodnými významami. Kritik a spisovateľ Juan Pisano v tomto kontexte upozorňuje na rolu, ktorú zohral Martín Fierro pri formovaní národnej identity a ustanovení postavy gauča ako subjektu stelesňujúceho národ, a podotýka, že nielen China Iron, ale aj ďalšie literárne diela dotýkajúce sa nejakým spôsobom Martína Fierra otvárajú debatu o konfigurácii národa ako takého (Pisano 2).

China Iron môže byť v tomto kontexte vnímaná ako dielo podrývajúce tradičné literárne obrazy – pampy, ktorá je v argentínskej literatúre spätá s predstavou nepriateľského a barbarského prostredia, a gaučov, ktorí v románe nenapĺňajú utkvelú predstavu mačistického kovboja. V prípade Fierra autorka obracia stereotyp absolútne naruby a moduluje postavu s fluidnou rodovou identitou, ktorá nachádza svoje šťastie v umeleckom prejave, starostlivosti o deti a mimo tradičných rodových rolí, navyše v utopickej indiánskej komunite, kde vládne tolerancia, láska a sloboda voľby. Román, hoci silne ukotvený v lokálnej literárnej tradícii, zaujal aj porotu Medzinárodnej Bookerovej ceny, ktorá ho v roku 2020 zaradila do užšieho výberu nominácií.

Las aventuras de la China Iron je tak možné považovať za dielo, ktoré narúša nielen rigidný literárny kánon, ale veľmi priamočiaro sa dotýka aj otázky argentínskej národnej identity, jej koreňov a jej (možnej?) budúcnosti. Príbeh Chiny je radostnou oslavou slobody, ako aj hľadaním odpovede na otázky (prekračujúce limity argentínskeho národného ideálu) kým sme, kým by sme mali byť a kým naozaj chceme byť, a to na pozadí dramatického 19. storočia, keď sa medzi oceánom a Andami, uprostred nekonečnej pampy formovala mladá Argentínska republika.

Referencie
Cabezón Cámara, G.: Las aventuras de la China Iron. Buenos Aires: Literatura Random House, 2017.
一La Virgen Cabeza. Buenos Aires: Eterna Cadencia, 2009.
一Le viste la cara a Dios. Buenos Aires: Eterna Cadencia, 2011.
一Romance de la negra rubia. Buenos Aires: Eterna Cadencia, 2014.
Hernández, J.: El gaucho Martín Fierro. In: Biblioteca Virtual Miguel de Cervantes [online]. 2000. [cit. 2023-03-05]. Dostupné na internete: <http://www.cervantesvirtual.com/nd/ark:/59851/bmc639n5>.
Ludmer, J.: El género gauchesco. Un tratado sobre la patria. Buenos Aires: Libros Perfil S.A., 2000.
Pisano, J. I.: Voz, pueblo y alteridad: sobre dos reescrituras del Martín Fierro en el siglo XXI. In: Orbis Tertius, La Plata: Universidad nacional de La Plata, 2023.

Eva Lalkovičová

Foto: Archív autorky

Eva Lalkovičová

(1991) je prekladateľka zo španielčiny a z katalánčiny. V súčasnosti pôsobí ako doktorandka a asistentka v Ústave románskych jazykov a literatúr na Masarykovej univerzite v Brne. V rámci dizertačného výskumu sa zaoberá tvorbou súčasných argentínskych prozaičiek optikou sociológie literatúry, premenami argentínskeho literárneho poľa a možnosťami prieniku periférnych literatúr, ako je aj tá argentínska, do priestoru svetovej literatúry.