Román Dubravky Ugrešić Ministerstvo bolesti

Keď v roku 1993 Dubravka Ugrešić po silnom spoločenskom a politickom tlaku v rodnej krajine odchádza do exilu, stanú sa ústrednými témami jej diel skúsenosti emigrantky, strata domova a kríza identity. Skúma ich aj v tomto svojom postmodernom románe s autobiografickými prvkami, kde sa prepletá skutočnosť a fikcia s esejistickými úvahami a odkazmi na kľúčové diela, najmä chorvátskej literatúry. V roku 2004 kniha vychádza symbolicky v rovnakom čase v Záhrebe i Belehrade.

Hlavnou postavou a rozprávačkou románu je profesorka literatúry Tanja Lucić. Rovnako ako autorka pochádza zo Záhrebu, má doktorát zo slavistiky a po krátkej zastávke v Nemecku prichádza žiť do Holandska. V Amsterdame jej dávna známa, asimilovaná imigrantka Ines Kadić, sprostredkuje prácu, prednášky na univerzite. Tanjinou úlohou je učiť srbochorvátčinu a juhoslovanské štúdiá, teda jazyk, ktorý už neexistuje, a reálie krajiny, ktorá sa rozpadla. Jej študentmi sú svojské osobnosti, z ktorých drvivá väčšina pochádza z rôznych krajín bývalej Juhoslávie. Postupne sa odkrývajú ich osobné príbehy – niektorí ušli pred mobilizáciou, iní pred vojnou, alebo jednoducho odišli za lepším životom a svojimi príbuznými. Všetkých však spájajú pocity vykorenenosti, imigrantskej osamelosti, straty identity a povojnová trauma. Ich učiteľka zakrátko pochopí, že viac než akademické vzdelávanie v neexistujúcom odbore potrebujú istý druh kolektívnej terapie.
Bezpečnú pôdu na tento svoj zámer nájde v exkurzoch do minulosti – „jugonostalgii“, a tak začnú tráviť hodiny spoločnou rekonštrukciou juhoslovanskej každodennosti a spomienkami na niekdajší život v spoločnom štáte. Verí, že týmto spôsobom sa študenti lepšie dokážu vyrovnať s minulosťou aj so svojimi traumami.

Koniec prvého semestra oslavuje Tanja Lucić s partiou študentov v amsterdamskom pube. Zo začiatku stretnutie plynie idylicky, konzumujú kultové juhoslovanské potraviny, počúvajú juhoslovanskú hudbu a všetci sa príjemne bavia – až do momentu, kým jeden zo študentov srbskej národnosti nevyvolá incident a nerozhorí sa konflikt. Metaforická je aj ďalšia rovina príbehu, ľúbostný vzťah profesorky Lucić so študentom Igorom, v ktorom sa nečakane odkryje zrada, násilie a zvrátenosť.

Michaela Materáková

Foto: Archív autorky

Michaela Materáková

(1981) vyštudovala rozhlasovú a televíznu scenáristiku v Brne a chorvátsky a anglický jazyk, odbor prekladateľstvo, v Bratislave. Pracuje ako dramaturgička a scenáristka. Prekladá televízne a filmové scenáre, najmä z angličtiny. V roku 2022 vyšiel jej knižný prekladateľský debut, román Slavenky Drakulićovej Teória smútku Milevy Einsteinovej.