Ivana Bodrožić: Hotel Zagorje preklad
Z chorvátčiny preložila Milina Svítková
(…)
Pyžamo – 2 ks
Uterák – 2 ks
Škatuľka na mydlo – 1 ks
Zubná kefka – 1 ks
Plastový pohár – 1 ks
Papuče – 1 pár
Stálo na zozname prilepenom z vnútornej strany sklenených vchodových dverí dievčenského internátu. „Zapamätáš si to alebo to zapíšeme?“ pýtala sa mama a hrabala sa v kabelke, kde lovila pero. „Prosím ťa, jasné, že si to zapamätám, nie som senilná,“ odvetila som a nazrela dnu. To všetko boli veci, ktoré budem potrebovať, keď sa nasťahujem do svojho nového domova, do novej izby. Zápis sme vybavili, zvládli sme aj pohovor s vedúcou internátu, vôbec to nebude problém, práve naopak, mám právo na prednostný zápis na internát, pretože nemám otca. Pretože som vysídlenec. Pretože nemám byt. Pretože som z Vukovaru. Kto to prebije? Zatiaľ čo sa mama rozprávala v kancelárii, sledovala som dievčatá na…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Ivana Bodrožić
Ivana Bodrožić
Foto: Wikipedia(1982) je súčasná chorvátska poetka a prozaička. Pochádza z Vukovaru, časť detstva prežila počas vojny v Kumrovci, na gymnázium chodila v Záhrebe, kde neskôr vyštudovala filozofiu a chorvatistiku. V roku 2005 jej vyšla prvá zbierka poézie Prvi korak u tamu (Prvý krok do tmy), za ktorú získala významné domáce ocenenia. Ďalšie básne publikovala časopisecky a v zbierkach Prijelaz za divlje životinje (Priechod pre divoké zvieratá, 2012), In a sentimental mood (V sentimentálnej nálade, 2017) a Usijavanje (Roznecovanie, 2023). Jej tvorba je zaradená do antológie súčasnej chorvátskej poézie Útecha chaosu (Utjeha kaosa, preložil Karol Chmel, Drewo a srd, 2022). V roku 2010 vydala svoj prozaický debut Hotel Zagorje (v českom preklade ako Hotel Zagorje, preklad Dušan Karpatský, Paseka, 2012). Vydala zbierku poviedok 100 % pamuk (100 % bavlna, 2014) o ženách v rozličných sociálnych kontextoch a o ich problémoch, ďalej úspešný politický triler Rupa (Diera, 2016), detskú knihu Klara Čudastvara (Klára Divystvára, 2019) a druhý román Sinovi, kćeri (Synovia, dcéry, 2020) o násilí v rodine a transrodovosti, za ktorý…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Milina Svítková
Foto: Barbora CholkováMilina Svítková
(1986) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii chorvátsky jazyk a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde ukončila aj doktorandské štúdium slavistiky. Venuje sa prekladu súčasnej prozaickej tvorby z nemeckého, chorvátskeho a srbského jazykového prostredia. Z nemčiny preložila román Odkiaľ si Sašu Stanišića a z bosniančiny román Chyť zajaca Lany Bastašić.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa