Úryvok z Mamlúckej trilógie
Mešita sultána Hasana patrí medzi skvosty islámskej architektúry. Nachádza sa v historickom srdci Káhiry a je pozoruhodná nielen svojou veľkoleposťou, ale aj na tie časy inovatívnymi staviteľskými postupmi. Bola vybudovaná v rokoch 1356 – 1363, v období oslabenia Mamlúckej ríše1 morovou epidémiou. Na výstavbe sa podieľali remeselníci z najodľahlejších častí krajiny a ich staviteľské umenie sa premietlo do bohatosti a rozmanitosti jej štýlov a výzdoby. Mešita zahŕňala aj štyri právne školy (madrasy), a tak bola zároveň významným centrom vzdelanosti. Pôvodne mala mať až štyri minarety, čo by bolo vo vtedajšom Egypte absolútnou raritou. Lenže v roku 1361 sa jeden zrútil a zasypal viac ako tristo veriacich vrátane detí, a preto sa od ich ďalšej výstavby upustilo. Sultán Hasan (1334 – 1361) v mešite svoj posledný odpočinok nenašiel, aj keď sa mamlúcki sultáni zvyčajne, podobne ako osmanskí panovníci, pochovávali v mauzóleách mešít, ktorých výstavbu podporovali. Osudy jeho pozostatkov zostali po jeho zavraždení neznáme.
O týchto strastiplných okolnostiach výstavby mešity mladého sultána Hasana vypovedá ukážka z prvej časti rozsiahlej Mamlúckej trilógie s názvom Potomkovia ľudí.2
Jej autorkou je oceňovaná egyptská spisovateľka Rím Basijúní (1973), ktorá v diele predkladá panoramatický príbeh trojgeneračnej rodinnej ságy na pozadí dynamického historického diania. Jej základ tvorí komplikovaný vzťah kupcovej dcéry Zajnab a mamlúckeho emira Muhammada. Neskôr, ako uvidíme aj v našej ukážke, sa ťažisko príbehu presúva na ich potomkov, medzi ktorých patril aj hlavný staviteľ Hasanovej mešity.
Meno hlavného architekta, ktorý dohliadal na výstavbu mešity sultána Hasana v Káhire, bolo až do roku 1944 neznáme. Vtedy archeológ Hasan Abdalwahháb natrafil na text v omietke múru právnej školy al-hanafíja, ktorá bola súčasťou mešity. Ten uvádzal vedľa mena sultána Hasana aj meno architekta, ktorý mešitu vybudoval. Bol to Muhammad ibn Bajlík al-Muhsiní, potomok ľudí.
1) Mamlúci boli pôvodne bieli otroci, ktorí pochádzali spravidla z kaukazských oblastí. Od pol. 13. stor. do 16. stor. nadobúdali významné postavenie ako príslušníci vládnucej vrstvy v Egypte a Sýrii (pozn. prekl.).
2) Pod označením potomkovia ľudí má autorka na mysli vrstvu obyvateľov, ktorí pochádzali zo zmiešaných manželstiev medzi mamlúkmi a egyptskými ženami (pozn. prekl.).