Obzretie za Európskou konferenciou o literárnom preklade z prekladateľskej dielne

Bezprostredne po Medzinárodnom dni prekladu, ktorý si každoročne pripomíname 30. septembra, sa 2. – 4. októbra 2024 v budove Európskeho parlamentu v Štrasburgu uskutočnila dlho očakávaná Európska konferencia o literárnom preklade. Miesto konania konferencie nebolo náhodné: Štrasburg toto podujatie hostil v pozícii Svetového hlavného mesta knihy 2024 (UNESCO od roku 2001 každoročne udeľuje tento titul mestu, ktoré silu kníh a čítania považuje za základný kameň inkluzívnej, mierovej a udržateľnej spoločnosti).

Konferenciu organizačne zastrešila Európska rada asociácií literárnych prekladateľov (CEATL), medzinárodné neziskové združenie, ktoré funguje od roku 1993. V rámci platformy CEATL si asociácie literárnych prekladateľov z rôznych európskych krajín môžu vymieňať skúsenosti a spoločne sa zasadzovať za lepšie pracovné podmienky umeleckých prekladateľov. Aktuálne združuje 36 prekladateľských organizácií z 27 krajín po celej Európe. Od tohto roku je členom CEATL-u aj združenie DoSlov, ktoré v Štrasburgu zastupovali Barbara Sigmundová, Linda Magáthová a Milina Svítková.

Zámerom trojdňovej konferencie o literárnom preklade bolo spojiť aktérov nevyhnutných pre vznik a distribúciu kníh najmä s ohľadom na umelecký preklad, jeho rozvoj a podporu. Do diskusie boli okrem prekladateľov a prekladateliek pozvaní aj spisovatelia a spisovateľky, vydavatelia a vydavateľky, agenti a agentky, kníhkupci a kníhkupkyne, zástupcovia najväčších knižných veľtrhov, festivalov, akademickej sféry či medzinárodných kultúrnych inštitúcií. Hlavný program bol zameraný na posilňovanie existujúcich sietí, výmenu skúseností a dobre fungujúcich príkladov z praxe, ako aj riešenie problémov a výziev, ktorým celé knižné odvetvie čelí.

Prvý večer sa začal slávnostným otvorením konferencie, v rámci ktorého vystúpil bulharský autor, laureát Medzinárodnej Bookerovej ceny za rok 2023 Georgi Gospodinov a päť prekladateliek jeho kníh, Magdalena Pytlak, Angela Rodel, Milena Selimi, Marie Vrinat-Nikolov a María Vútova. Toto vystúpenie do veľkej miery predznamenalo tón celej konferencie, keďže obrátilo tradičný model diskusie prekladateľa so spisovateľom. Gospodinov totiž prevzal rolu moderátora, ktorý najprv podrobne predstavil svoje prekladateľky a potom ich vyspovedal, ako pristupovali k prekladu jeho diel. Prekladateľky spolu s autorom na záver prečítali ukážky z jeho diela vo svojich prekladoch – najprv individuálne a potom zborovo. Po silnom úvode nasledoval dvojdňový maratón panelových diskusií, prednášok a rozhovorov v pléne Európskeho parlamentu.

Štvrtkový program bol zameraný na rôzne formy podpory a zlepšovania pracovných podmienok literárnych prekladateľov a prekladateliek. V jednotlivých blokoch sa diskutovalo o tradičných možnostiach, akými sú uverejňovanie mena prekladateľa či prekladateľky na obálke knihy alebo rezidenčné pobyty a výmenné programy, ktoré predstavili ústrední zástupcovia inštitúcií Kreatívna Európa, RECIT, TRADUKI, ENLIT, CELA a projektu Archipelagos. Aktívnu účasť a zapojenie si v tento deň vyžadovali popoludňajšie workshopy s rôznymi témami: Dialóg s Kreatívnou Európou o jej systéme podpory, Podpora prekladu zahraničnej literatúry: výhody pre domáci a európsky knižný ekosystém, Počiatočné a kontinuálne vzdelávanie literárnych prekladateľov, Inklúzia a diverzita v literárnom preklade, Rovnosť jazykov: preklad z a do menších jazykov, Problémy a výzvy v prekladoch kníh pre deti a mládež, Otázky prekladu agresívneho jazyka, tabu a kontroverzných tém. Prihlasovalo sa na ne vopred a každý dostal možnosť dozvedieť sa viac v konkrétnej oblasti. Program vo štvrtok uzatvoril inšpiratívny panel o tom, ako lepšie propagovať literárny preklad a prekladovú literatúru. Hlavní predstavitelia a predstaviteľky etablovaných európskych inštitúcií a projektov – Gabriela Stöckli za švajčiarsky prekladateľský dom Looren, Oana Dobosi za rumunské kníhkupectvo La Două Bufnițe, Vladimir Arsenijević za srbské kreatívne centrum a multižánrový festival Krokodil, Jürgen Boos za Frankfurtský knižný veľtrh, Elena Pasoli za Bolonský veľtrh detských kníh a i. – objasnili, akým spôsobom sa podieľajú na propagácii a zviditeľňovaní prekladateľskej práce. V neformálnom duchu program pokračoval v kníhkupectve Kléber stretnutím s belgickou autorkou Gaeaou Schoeters a jej prekladateľom do francúzštiny či premietaním filmu Žena s piatimi slonmi.

Témy predchádzajúcich panelov a debát ukázali okrem pozitívnych príkladov z praxe aj nové možnosti na vytváranie prienikov a rozvoj podmienok, v ktorých literárne preklady vznikajú, piatkové témy však zďaleka neboli také povzbudivé. Prvý panel sa venoval umelej inteligencii a otázke, či v jej prípade ide o užitočný nástroj alebo falošného priateľa. Translatológ James Hadley, ktorý pôsobí v Centre pre literárny a kultúrny preklad na Trinity College v Dubline, vyzdvihol výhody, ktoré by umelá inteligencia priniesla prekladateľom, keby sme na ňu nahliadali ako na pomôcku pri preklade, nie ako na nástroj, ktorý má prekladateľa nahradiť, a apeloval na prekladateľskú komunitu, aby sa živo zaujímala o technologický vývoj a bola súčasťou novej technologickej revolúcie, ktorú nesporne umelá inteligencia prinesie. Ďalší účastníci panelu poukázali na mnohé nevýhody a nedostatky AI, keď ju postavíme do centra prekladového procesu a zveríme jej tvorbu prvej verzie prekladu. Z mnohých výskumov vyplýva, že tak dochádza k ochudobneniu textu, ktoré sa už nedá zvrátiť následnou redakciou. Navyše takýto postup neprináša očakávanú úsporu času a pre prekladateľa, ktorý sa stáva posteditorom, zďaleka neposkytuje také intelektuálne a kreatívne zadosťučinenie ako plnohodnotný proces prekladu. Pri súčasnej výške honorárov v knižnom sektore je teda otázne, kto by bol ochotný strojové preklady kníh redigovať. Znepokojivé je, že okrem Ely Varošanec Krsnik, zástupkyne CEATL-u a členky pracovnej skupiny venujúcej sa AI v umeleckom preklade, nikto z diskutujúcich nevyslovil potrebu legislatívne sa chrániť proti neoprávnenému použitiu duševného vlastníctva, ku ktorému dochádza pri trénovaní umelej inteligencie. V ďalšom paneli sa debatovalo o merateľnosti v literárnom sektore a porovnávaní výsledkov na medzinárodnej úrovni. Záverečný panel bol zameraný na slobodu prejavu v Európe 21. storočia a preklad a vydávanie kníh ako politický akt. Skľučujúce výpovede bezprostredne svedčiace o jazykovej situácii, (ne)možnostiach vykonávania prekladovej a vydavateľskej činnosti, inými slovami o cenzúre, autocenzúre a prenasledovaní v Bielorusku, Turecku či v Ukrajine, ale aj o čoraz ťažších podmienkach pre slobodnú autorskú a prekladateľskú činnosť v Maďarsku, otvorili množstvo ďalších otázok o smerovaní a úlohách literárneho prekladu a o poslaní našej profesie. O to dôležitejšie bude otvárať ich aj na domácich fórach.

Dojemný záver, v ktorom sa s účastníkmi a účastníčkami rozlúčili prezidentka CEATL-u Francesca Novajra a výkonná organizátorka konferencie Cécile Deniard, dali podujatiu okrem vysoko profesionálneho aj nečakane osobný rozmer. Stretnutie venované umeleckému prekladu tohto formátu s viac ako tristo účastníkmi a vyše tisíckou sledovateľov online, dokonca na mieste príznačnom pre budovanie medzinárodných spoluprác a podporu diverzity v Európe, sa tak skoro zrejme nezopakuje. A hoci z úst Pabla Guayasamina, zodpovedného za program Svetového hlavného mesta knihy pri organizácii UNESCO, zaznelo prianie, aby si organizáciu podobnej konferencie osvojilo každé nasledujúce hlavné mesto knihy, už teraz vieme, že zopakovať podujatie podobných rozmerov a významu nebude jednoduché.

Pre zástupkyne DoSlovu bola účasť na konferencii prvou príležitosťou osobne sa stretnúť s predsedníctvom CEATL-u, nadviazať rozhovory s predstaviteľmi prekladateľských organizácií z iných európskych krajín a diskutovať o možnostiach spolupráce. Mimoriadne nás teší, že sme sa zoznámili s kolegyňami z českej Obce překladatelů, Anežkou Charvátovou a Hanou Fořtovou, ale aj s delegátkami ďalších združení zo susediacich zemí, s ktorými sme už začali plánovať stretnutie na najbližšom ročníku festivalu TRANZ.

Hlavný program konferencie bol vysielaný aj online a na živý prenos sa zaregistrovalo 1 500 divákov z celého sveta. Videozáznamy v troch jazykoch (angličtina, francúzština, nemčina) spolu s ďalšími informáciami o podujatí sú k dispozícii na webovej stránke CEATL-u: www.ceatl.eu/achievements/strasbourg-conference.

Milina Svítková

Foto: Barbora Cholková

Milina Svítková

(1986) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii chorvátsky jazyk a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde ukončila aj doktorandské štúdium slavistiky. Venuje sa prekladu súčasnej prozaickej tvorby z nemeckého, chorvátskeho a srbského jazykového prostredia. Z nemčiny preložila román Odkiaľ si Sašu Stanišića a z bosniančiny román Chyť zajaca Lany Bastašić. Je členka združenia DoSlov a redaktorka časopisu Verzia.

Barbara Sigmundová

Foto: Archív autorky

Barbara Sigmundová

(1987) je prekladateľka a translatologička. Zo španielčiny preložila zbierky poviedok Jorgeho Luisa Borgesa Fikcie a Alef, výber z próz Claudie Piñeiro Kto z nás či román Aurory Venturini Sesternice, z angličtiny napríklad román Juliana Barnesa Jediný príbeh, román Anny Burns Mliekar alebo zbierku poviedok Nicole Krauss Byť mužom. Ako audiovizuálna prekladateľka spolupracovala s festivalmi Febiofest, Fest Anča, Jeden svet, Hviezdne noci, Viva la película a i. Venuje sa aj výučbe audiovizuálneho prekladu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Je predsedníčka prekladateľsko-redaktorského združenia DoSlov a redaktorka literárneho časopisu Verzia.