KonVerzácia s Chálidom al-Biltágím: Slovenská literatúra má svetu čo ponúknuť

Pýtala sa Katarína Bešková

Do arabčiny preložil diela Kunderu, Čapka a Hrabala, ale aj Urbana či Mitanu. Zo všetkého najradšej však prekladá autorky. Arabskí čitatelia tak vďaka nemu poznajú tvorbu slovenských spisovateliek Uršule Kovalyk, Moniky Kompaníkovej a Ivany Dobrakovovej. Bohemista, prekladateľ, docent Katedry slovanských jazykov na Univerzite Ajn Šams v Káhire, Chálid al-Biltágí sa v káhirskej kaviarni Booklet zhováral s literárnou vedkyňou, prekladateľkou a svojou bývalou študentkou Katarínou Beškovou o preklade, literatúre, cenzúre a tiež o tom, ako sa študuje prekladateľstvo v najväčšom meste arabského sveta.

Pre našinca je fakt, že sa v Egypte prekladajú české a slovenské literárne diela do arabčiny, pomerne prekvapujúci. Ako si sa vôbec dostal k českému a neskôr slovenskému jazyku? Viem, že si mal pôvodne záujem študovať žurnalistiku, ale na tú bolo potrebné v rámci záverečných skúšok na gymnáziu dosiahnuť vyšší počet bodov. Tvoja druhá voľba bola čeština?
Práveže vôbec nie, čeština nebola moja druhá voľba. Keďže som na skúškach získal najviac bodov z arabčiny, tak ma automaticky prihlásili na arabistiku. Ja som však nechcel študovať jazyky, a preto som ani nechodil na prednášky. Na univerzitu som prišiel prvý raz až po niekoľkých mesiacoch, aby som na študijnom oddelení oznámil, že nemám záujem pokračovať v štúdiu. Tam som natrafil na kamarátov z gymnázia a tí ma presvedčili, aby som si to rozmyslel. Keďže som nechcel študovať arabčinu, musel som sa rozhodnúť medzi čínštinou a češtinou. To bol výber! O češtine som síce nič nevedel – ani ako vyzerá, ani kde sa ňou rozpráva, no čínske znaky ma vôbec nelákali. Keď som zistil, že čeština sa píše latinkou a hovorí sa ňou v Československu – v Európe, vybral som si tú. Ale spočiatku som ju vnímal len ako knižný jazyk, ktorý sa nachádza v učebniciach.

Možno podobne, ako vnímajú slovenskí študenti arabčinu. Moderná spisovná arabčina, ktorá sa vyučuje v školách a na univerzitách, je totiž veľmi odlišná od hovorových variantov, tzv. dialektov, používaných v bežnom živote.
Presne tak. Až keď sme v treťom ročníku išli na mesiac na študijný pobyt do Prahy, presvedčil som sa, že ide o živý jazyk, ktorým sa skutočne rozpráva. Bol to pre mňa obrovský zlom a postupne som sa do češtiny zamiloval.

Ako vyzeralo tvoje štúdium? Koľko bolo vtedy študentov češtiny a koľko ich máte na katedre teraz?
Štúdium českého jazyka sa po prvý raz otvorilo v Egypte v roku 1957, no v roku 1966 ho znovu zatvorili. Obnovili ho až v roku 1983, keď sme nastúpili ako prví študenti češtiny. Bolo nás desať a z toho štyria neskôr zostali na katedre ako asistenti, a tí doteraz učia. Mali sme teóriu prekladu, literatúru a konverzácie. Cvičili sme simultánne a konzekutívne tlmočenie, niekedy aj v tlmočníckom laboratóriu. Občas sme išli na mimoškolské terénne výjazdy, kde sme tlmočili. Mali sme aj čítanky, vďaka ktorým som spoznával české literárne diela. Jedno z prvých, ktoré na mňa urobilo dojem, bola Babička od Boženy Němcovej. Študovali sme však aj veľmi staré texty, napríklad Komenského pedagogické diela, recitovali sme vlastenecké básne. Dodnes poznám niektoré verše naspamäť. Bohemistika však vtedy nemala samostatnú katedru, bola súčasťou katedry slavistiky. Až v roku 2018 sa slavistika rozdelila na dve katedry – českého a ruského jazyka. Momentálne študuje na našej katedre vo všetkých štyroch ročníkoch spolu asi 150 študentov.

To je celkom dosť. Je však pravda, že „al-Alsun“ na Univerzite Ajn Šams je najväčšia jazyková fakulta v Egypte, celkovo na nej teda študuje veľké množstvo študentov. Viem, že v rámci katedry bohemistiky sa na fakulte vyučuje aj slovenčina. Na Blízkom východe a v Afrike je to jediná fakulta, kde majú študenti možnosť študovať slovenský jazyk. Počty študentov slovenčiny však asi nebudú až také vysoké.
Slovenčina sa v Káhire študuje len ako druhý, povinne voliteľný jazyk. Dokopy je tam približne desať študentov. Ak by sa však štúdium slovenského jazyka v Egypte viac propagovalo a podporovalo, záujem oň by bol určite výrazne väčší.

Ako si sa od češtiny vlastne dostal k prekladom zo slovenčiny?
Po skončení magisterského štúdia som si v roku 1997 urobil doktorát v Prahe. Potom som sa vrátil do Egypta a niekoľko rokov som zostal tu. Bavilo ma učiť, ale chcel som nabrať nové skúsenosti v zahraničí. Hľadal som miesto na Slovensku alebo v Česku. Keď som zistil, že Filozofická fakulta Univerzity Komenského hľadá lektora na arabistiku, prihlásil som sa a miesto som získal. Začiatky však neboli jednoduché, najprv som si nebol istý, či v Bratislave naozaj zostanem. Po slovensky som nevedel, a tak som rozprával po česky a v češtine som aj vyučoval. Ale páčilo sa mi tam. Ľudia na Slovensku boli iní než Česi a to ma zaujalo. Začal som sa viac zaujímať o slovenskú kultúru. No skutočný začiatok môjho vzťahu k slovenčine prišiel s literatúrou. Katedru klasickej a semitskej filológie na Univerzite Komenského navštívil v roku 2006 egyptský spisovateľ Džamál al-Gítaní (1945 – 2015), ktorý bol zároveň šéfredaktorom literárneho týždenníka Achbár al-adab. Vtedy mne a mojim kolegom na katedre navrhol, aby sme pripravili špeciálne číslo venované slovenskej literatúre, preložili nejaké poviedky alebo úryvky románu. Vďaka tomu som sa začal slovenskému jazyku a literatúre viac venovať a dostal som sa aj k prekladom. Preštudoval som si dejiny literatúry, a tak som sa postupne oboznámil s jednotlivými dielami od staršej literatúry až po súčasnosť.

Podľa čoho si vyberáš diela, ktoré prekladáš?
Na začiatku som sa zameriaval hlavne na mená známych autorov a autoriek, diela tzv. klasikov, neskôr som sa orientoval podľa recenzií a literárnych ocenení. Texty si však vyberám hlavne podľa vlastného vkusu. Nerád prekladám niečo, čo mi vyberie niekto iný a mne sa to nepáči. Výnimkou je dielo Idioti v politike od J. Banáša, ktoré vybral vydavateľ. Natrafil naň na knižnom festivale vo Frankfurte a zaujalo ho, tak som súhlasil s prekladom. Teraz však prekladám hlavne súčasné autorky. Zaujíma ma špecifická ženská skúsenosť a iný pohľad na skutočnosť. Myslím si, že tieto literárne diela by mohli osloviť čitateľov v arabskom svete. Hoci sú zasadené do rozdielnych prostredí, často sa venujú podobným témam a riešia rovnaké problémy.

Máš aktuálne rozpracovaný nejaký preklad?
Román Patchwork v bielej od Jany Bodnárovej. Práve som ho odovzdal.

Aký je tvoj prístup k prekladu? Snažíš sa cieľový text skôr prispôsobiť arabskému čitateľskému publiku, alebo zachovať rysy toho pôvodného textu? Ako prekladáš špecifické slovenské reálie? Snažíš sa ich naturalizovať, alebo vysvetľuješ pod čiarou?
Vždy sa najprv oboznámim s dielom a jeho autorom. Výber diela je veľmi dôležitý, pretože ho musím následne celé preniesť do inej kultúry. Obvykle používam poznámky pod čiarou, keď je potrebné vysvetliť nejaký kultúrny kontext.

Pri čom narážaš pri preklade zo slovenčiny a češtiny na najväčšie problémy?
Občas narážam na jazykové bariéry. Nejde len o porozumenie textu, ale aj o formuláciu do iného kódu a niekedy to ide ťažko. Tá transformácia totiž nie je len jazyková, ale aj kultúrna. Text, ktorý som prekladal s námahou, bol Za vyšným mlynom od Mila Urbana. Obsahoval totiž špecifické reálie. Nevedel som si predstaviť, ako vyzerá slovenská dedina. Netušil som napríklad, čo je pitvor. V Egypte máme totiž úplne inú architektúru ako u vás. Počas letnej školy slovenského jazyka som navštívil skanzen a potom sa mi prekladalo lepšie.

Hoci v Egypte nefunguje oficiálna cenzúra kníh, na rozdiel od filmovej a televíznej produkcie, predsa len existujú témy, ktoré sú považované za potenciálne problematické – politika, náboženstvo a sex. Máš skúsenosti s tým, že by ti vydavateľ alebo nejaké autority chceli zasahovať do prekladu, prípadne si sa musel uchýliť k autocenzúre?
Tieto témy sa bežne vyskytujú v knihách, ktoré prekladám, no ako prekladateľ som s nimi zatiaľ nemal žiadne problémy. Cenzúru však často robia prekladatelia už samotným výberom literárnych diel. Samozrejme, počul som aj o prípadoch, keď prekladatelia vyhodili z textu kontroverzné pasáže, ale to nie je môj prípad. Buď preložím dielo kompletne, alebo sa do prekladu vôbec nepúšťam. Tým, že sú tieto diela zasadené do českého alebo slovenského prostredia, ak aj obsahujú nejaký politický podtón, nie sú vnímané ako problematické. K náboženským a kultúrnym otázkam som neutrálny, hoci náboženstvo je v Egypte veľmi citlivá téma. Nemám predsudky ani pokiaľ ide o sexuálnu orientáciu, prekladám slobodne. Preložil som napríklad z češtiny román Rok perel, ktorý je o živote dvoch lesbičiek, a ani ja, ani vydavateľ sme s tým nemali nijaký problém. Obsah vždy zachovávam, jediné tabu, na ktoré narážam, je jazykové. Arabskí čitatelia sú veľmi citliví na vulgarizmy, hlavne v tlačenej podobe. Najopatrnejší som preto pri preklade nadávok. Nechcem byť vulgárny, ani príliš provokovať. Mám na výber z rôznych jazykových registrov arabčiny a musím použiť taký ekvivalent, ktorý čitateľa neurazí.

Ako je to v Egypte s redakčnými prácami? Existujú vo vydavateľstvách redaktori, ktorí majú na starosti jazykovú a štylistickú úpravu?
Priznám sa, že na začiatku svojej prekladateľskej kariéry som mal s jazykovou úpravou textov aj negatívnu skúsenosť. Vydavateľ nechal všetko na mňa. Odovzdal som mu text, no keďže nijakého redaktora nemal, kniha vyšla s jazykovými nedostatkami. Uvedomil som si, že si na to musím dávať väčší pozor, musím si to sám ustriehnuť. Dnes spolupracujem s vydavateľstvami, ktoré redaktorov majú. Napríklad s vydavateľstvom Dár Sifsáfa mám skvelú skúsenosť, zamestnáva šikovných ľudí, s ktorými sa výborne spolupracuje. Riešime spolu všetko, od štylistiky až po názov románu.

Je v Egypte veľa čitateľov slovenskej literatúry?
To naozaj neviem, vydavatelia takú informáciu neposkytujú. Ale zdá sa, že Egypťanov slovenská literatúra zaujíma a čítajú ju. Stáva sa, že ma egyptská televízia alebo novinári kontaktujú a chcú rozprávať o nejakom konkrétnom slovenskom románe. Vidím to aj prostredníctvom rôznych recenzií, článkov o knihách a tiež na stránke Goodreads, kde čitatelia hodnotia knihy. Tak viem, že moje preklady čítajú aj v iných arabských krajinách, nielen v Egypte.

Ktoré arabské dielo by si rád videl preložené do slovenčiny alebo češtiny?
Hocijaké dielo z generácie mladých súčasných autorov a autoriek, ako sú Mansúra Izzaddín, Tárik Imám, Muhammad Abdannabí, alebo z klasikov napríklad Sun’alláh Ibráhím¹. Táto literatúra sa vyznačuje novými rozprávačskými postupmi a živým, súčasným jazykom. Diela sú subjektívnejšie, sebareflektívnejšie a vidieť snahu autorov hľadať nové literárne cesty ku skutočnosti. Zaoberajú sa aktuálnymi otázkami a problémami, ktoré lepšie odrážajú realitu. Slovenský čitateľ by bol možno prekvapený, ako dnes vyzerá arabská literárna tvorba a ako sa arabský svet zmenil.

1) Jeho dielo al-Ladžna vyšlo v českom preklade ako Komise, prel. O. Baránek, Dar Ibn Rushd, 2005.

Aký význam má po­dľa teba preklad a vydávanie literárnych diel a prečo si myslíš, že by ľudia tieto preklady mali čítať?
Umelecký preklad vytvára pomyselné mosty medzi kultúrami a jeho zmyslom je obohacovať miestnu literatúru o nové alebo odlišné hodnoty. Predstavujem si literárny preklad ako takú mušľu, vnútri ktorej sa ukrývajú myšlienky a hodnoty, ktoré sa napokon stanú súčasťou cieľovej literatúry. Preklady z menej známych literatúr, ako napríklad tá slovenská, rozširujú obzory čitateľov, zvyknutých prevažne na západné literárne diela. Osobne si myslím, že slovenská literárna tvorba má svetu čo ponúknuť. Veľké mená ako Milo Urban, Milan Rúfus alebo Dominik Tatarka, ale aj iné, mladšie hlasy modernej slovenskej literatúry rozhodne stoja za to, aby sa ich tvorba a skúsenosti preniesli aj do arabskej kultúry.

Chálid al-Biltágí

Chálid al-Biltágí

Foto: Archív autora

(uvádzaný aj ako Khalid El-Biltagi, 1965) – bohemista, prekladateľ a vysokoškolský pedagóg. Vyštudoval češtinu a prekladateľstvo a tlmočníctvo na Katedre slovanských jazykov Univerzity Ajn Šams v Káhire. Doktorát získal na Katedre bohemistických štúdií Univerzity Karlovej v Prahe. V rokoch 2006 – 2008 pôsobil ako lektor arabského jazyka na Katedre klasickej a semitskej filológie FiF UK v Bratislave. Od roku 2019 do 2023 viedol Katedru bohemistiky na Fakulte jazykov (Kullíjat al-alsun) Univerzity Ajn Šams v Káhire, kde momentálne pôsobí ako docent. Z češtiny preložil diela autorov a autoriek, ako sú M. Kundera, K. Čapek, V. Havel, E. Hakl, M. Vopěnka, B. Hrabal, P. Hůlová, K. Tučková, Z. Brabcová, B. Bellová, L. Faulerová a iných. Venuje sa tiež umeleckému prekladu zo slovenčiny. Spomedzi diel, ktoré preložil do arabského jazyka, možno spomenúť diela U. Kovalyk (Žena zo sekáča, Krasojazdkyňa), J. Beňovej (Café Hyena), M. Kompaníkovej (Piata loď), I. Dobrakovovej (Bellevue, Matky a kamionisti, Pod slnkom Turína), J. Hrušovského (Muž s protézou), M. Urbana (Živý bič) alebo D. Mitanu (Môj rodný cintorín). Vydal tiež viacero antológií slovenskej prózy a poézie (Za vyšným mlynom, Nedotýkať sa!, Výber zo súčasnej slovenskej poézie, Príbehy zo srdca Európy – antológia V4).

Katarína Bešková

Foto: Archív autorky

Katarína Bešková

(1987) pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave orientalistiky SAV. Vyštudovala prekladateľstvo-tlmočníctvo v kombinácii anglický a arabský jazyk a kultúra a v roku 2015 získala titul PhD. v odbore literárna veda na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na modernú a súčasnú arabskú literárnu tvorbu, venuje sa však aj problematike pamäti a traumy v súčasnej arabskej próze. V anglickom jazyku jej vyšla monografia venovaná vplyvu Tisíc a jednej noci na tvorbu Nadžíba Mahfúza s názvom Mahfouzian Nights: Fate, Desire and Politics in Layālī Alf Layla. Preklady z arabskej literatúry publikovala v časopisoch Revue svetovej literatúry a Rak, ako aj v knihe Súčasná egyptská literatúra: Dystópia, cenzúra a Arabská jar, ktorej súčasťou je malá antológia súčasnej egyptskej prózy.