Chálid Chalífa: Nikto sa za nich nemodlil preklad

Z arabčiny preložila Katarína Bešková

Potopa
Húš Hanná – Aleppo, január 1907
Keď sa prihnala búrka a udrela veľká potopa, dedina Húš Hanná sa ponorila do úplného ticha. Voda za pár hodín kompletne spustošila domy v malej dedinke a pochovala všetkých obyvateľov aj s ich chatrným oblečením. Zachránili sa len Mariana Nassár a Šáhá Šajch Músá, manželka Zakaríju al-Bajázídího. Obe sa zúfalo držali kmeňa orecha, zachyteného medzi železnými stĺpmi majáka, ktorý ukazoval smer loďkám uprostred riečnej hlbočiny. Nadránom, keď sa situácia upokojila, ich zachránili chudobní rybári a odviezli ich do domu v susednej dedine. Skôr než Mariana stratila vedomie, uvidela na hladine rieky plávať mŕtve telá svojich rodičov a štyroch súrodencov i mnohých ďalších utopených. Spoznala medzi nimi svoju susedku s jej šiestimi deťmi aj ostatné chudobné ženy zo susedstva. Zazrela tiež mŕtvolu snúbenca Yvonne, ktorá bola v tom čase v Aleppe. Odcestovala tam, aby si dala ušiť svadobné šaty, nedbala na klebety, že ju jej snúbenec pripravil o panenstvo v mlyne jej otca. Miestny kňaz mal na tvári svoj obvyklý úsmev a po jeho boku rozpoznala Hannovho malého synčeka,…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Chálid Chalífa

Chálid Chalífa

foto: Yamam Al Shaar

(1964 – 2023) bol sýrsky spisovateľ, básnik a scenárista. Narodil sa v malej dedinke neďaleko Aleppa v rodine pestovateľov olív. Vyštudoval právo, po skončení štúdia sa však venoval najmä písaniu prózy a televíznych a filmových scenárov. K jeho najznámejším dielam patria napríklad Madíh al-karáhíja (Óda na nenávisť, 2008), Lá sakákín fí matábich házihi al-madína (Niet nožov v kuchyniach tohto mesta, 2013, ocenené Cenou Nadžíba Mahfúza) a román Smrť je brutálna drina (2016, al-Mawt amal šákk, preložil Marek Brieška, Brak, 2023). Pre kritický postoj voči sýrskemu režimu je viacero jeho diel v krajine zakázaných. Tri z jeho románov vrátane toho posledného nominovali na prestížnu Medzinárodnú cenu za arabskú prózu (IPAF). Dielo Lam jusalli alajhim ahad (Nikto sa za nich nemodlil, 2019), vyznačujúce sa prvkami magického realizmu, sa odohráva v Aleppe na sklonku osmanskej nadvlády. Prostredníctvom osudov širokého spektra postáv, predovšetkým však osirelého kresťana Hannu a jeho najlepšieho priateľa muslima Zakaríju, sa autorovi podarilo zvečniť obraz svojho milovaného mesta poznačeného katastrofami, tragédiami a konfliktmi.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Katarína Bešková

Foto: Archív autorky

Katarína Bešková

(1987) pôsobí ako vedecká pracovníčka na Ústave orientalistiky SAV. Vyštudovala prekladateľstvo-tlmočníctvo v kombinácii anglický a arabský jazyk a kultúra a v roku 2015 získala titul PhD. v odbore literárna veda na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vo svojom výskume sa zameriava na modernú a súčasnú arabskú literárnu tvorbu, venuje sa však aj problematike pamäti a traumy v súčasnej arabskej próze. V anglickom jazyku jej vyšla monografia venovaná vplyvu Tisíc a jednej noci na tvorbu Nadžíba Mahfúza s názvom Mahfouzian Nights: Fate, Desire and Politics in Layālī Alf Layla. Preklady z arabskej literatúry publikovala v časopisoch Revue svetovej literatúry a Rak, ako aj v knihe Súčasná egyptská literatúra: Dystópia, cenzúra a Arabská jar, ktorej súčasťou je malá antológia súčasnej egyptskej prózy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa