Mário de Andrade: Macunaíma z pripravovaných kníh

Z portugalčiny preložila Lucia Halová

11. kapitola: Stará Ceiuci

Macunaíma, hrdina narodený v pralese, sa oženil s paňou lesa, no keď prišli o jediného synčeka, manželka mu zanechala talizman muiraquitã a odišla na oblohu, kde sa z nej stala hviezda. Macunaíma však talizman stratil a získal ho pokútny obchodník Venceslau Pietro Pietra, obor ľudožrút. Keď ho odmietol hrdinovi vrátiť, ten ho dal počas rituálu makumby zbiť…

(…)

Venceslau Pietro Pietra sa pomaly zotavoval z výprasku, čo schytal počas makumby. V dome bolo horúco, pretože práve nastal čas variť polentu, ale vonku bolo príjemne, pofukoval južný vetrík. Preto obor so starou Ceiuci, s dvoma dcérami a služobníctvom zobrali stoličky a sadli si do dverí na ulicu, nadýchať sa čerstvého vzduchu. Obor bol ešte vždy celý obviazaný a vyzeral ako chodiaci balíček. Sadli si.
Chlapček Dáždik kropil štvrť a tu len zbadal Macaunaímu, ako vykúka spoza rohu. Zastal a zadíval sa na hrdinu. Macunaíma sa zvrtol:
„Čo čumíš?!“Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Mário de Andrade

Mário de Andrade

Mário de AndradeFoto: cartacapital.com.br

(1893 – 1945) bol významný brazílsky spisovateľ, muzikológ a fotograf, patril k zakladateľom brazílskej moderny. Priekopnícke postavenie a medzinárodné uznanie získal aj v oblasti etnomuzikológie.

Narodil sa v São Paule, kde študoval hru na klavír, spev a teóriu hudby. Nadšenie pre francúzsku literatúru ho priviedlo k symbolistom, pod vplyvom ktorých napísal svoje prvé básne. Významnejšie zarezonovala až jeho druhá zbierka poézie s názvom Paulicéia Desvairada (Bláznivé São Paulo, 1922), ktorú predstavil počas Týždňa moderného umenia v São Paule. Cieľom tohto podujatia bolo predstaviť súdobé moderné umenie širšiemu publiku a literárna kritika ho už tradične považuje za začiatok brazílskej literárnej moderny.

V modernistickom duchu napísal Andrade dva romány: prvý s názvom Amar, Verbo Intransitivo (Milovať, neprechodné sloveso, 1927) vyšiel ako formálny experiment, a druhý s názvom Macunaíma: hrdina bez charakteru (1928) získal prívlastok jeho najznámejšieho diela. Vďaka postupom, ktoré sa neskôr stali príznačné pre magický realizmus, sa mu doň podarilo zakomponovať…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Lucia Halová

Lucia HalováFoto: Archív autorky

Lucia Halová

(1979) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo anglického a portugalského jazyka na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Venuje sa prekladu beletrie a filmových titulkov prevažne z angličtiny (napríklad Dievča, žena, iné od Bernardine Evaristo, Lanny od Maxa Portera, Brány do Atén od Conna Igguldena, sága Twilight do Stephenie Meyerovej), výnimočne z portugalčiny (Kniha nepokoja od Fernanda Pessou). Rediguje prekladové knihy, občas o knihách aj píše a je redaktorkou časopisu Verzia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!