Annie Ernaux: Udalosť/Mladý muž anotácia
V próze Mladý muž hovorí Annie Ernaux o svojom spoločensky neprijateľnom vzťahu päťdesiatničky s dvadsaťročným študentom. Prečo je neprijateľný, spytuje sa, keď mladé ženy po boku starších pánov nevzbudzujú pozornosť? Vracia sa do Rouenu – mesta svojich študentských čias, ale aj súčasného milostného vzťahu. V druhom texte s názvom Udalosť sa púšťa do dlho odkladaného projektu – písania o interrupcii, ktorú podstúpila ako študentka. Vracia sa do minulosti, ale v inej pozícii, spomienky sa prekrývajú, nadobúdajú iný význam… Ernaux je vo svojich textoch šokujúco úprimná, nechce nič prikrášliť ani zmierniť – jej vety neľútostne ako skalpel prenikajú až na kosť.
Svojský literárny štýl si vytvorila, keď sa písaním chcela vyrovnať so smrťou svojho otca. To už mala spisovateľské začiatky za sebou. Uvedomila si však, že štýl, ktorý dovtedy používala, sa na rozprávanie o otcovi nehodí: bol jednoduchým človekom a literárny jazyk k nemu nepatril. Rozhodla sa preto pre odklon od románu v prospech jednoduchého, „plochého“ rozprávania, zbaveného akýchkoľvek ozdôb, dokonca aj emócií. Jej prózy akoby boli skôr literárnymi sociologickými štúdiami než románmi: dôležitejšie než vyrozprávať príbeh je podľa Ernaux jeho podstata, to, o čo v príbehu išlo. Maximálne strohý a zároveň veľmi presný štýl predstavoval podchvíľou pokušenie niečo doplniť či zjemniť, aby bol text čitateľsky príjemnejší. Lenže to by vonkoncom nezodpovedalo autorkiným intenciám. Okrem toho som pomerne často musela riešiť univerzálny prekladateľský problém, a síce nutnosť použiť iný slovný druh, pretože slovenčina nemá ekvivalentný výraz v rovnakom slovnom druhu, čo má pre štruktúru vety kľúčový význam a odráža sa potom v celkovom štýle textu. Dúfam, že sa mi ducha prózy A. Ernaux podarilo aspoň sčasti zachovať.
Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.