Lygia Fagundes Telles: Dievčatá anotácia
Román Dievčatá vyšiel v Brazílii v roku 1973 v období tvrdej vojenskej diktatúry a autorka Lygia Fagundes Telles potrebovala na jeho vydanie nesporne veľa odvahy. Prináša v ňom pohľad do vnútorného prežívania troch mladých kamarátok z rôznych spoločenských vrstiev – Loreny, Lie a Any Clary, a zároveň otvára témy ako drogová závislosť, feminizmus či odpor proti režimu. Svoje hrdinky neprikrášľuje, ale zobrazuje so všetkou malichernosťou, zraniteľnosťou, sebeckosťou i neistotou. Jej štýl niekedy porovnávajú s brazílskymi spisovateľkami Clarice Lispector či Hildou Hilst, a hoci by sa medzi nimi našli podobnosti, Lygia je jednoznačne svojská a originálna a právom patrí k najvýznamnejším brazílskym autorkám.
Z prekladateľského hľadiska predstavovala hneď prvý oriešok skutočnosť, že ide o polyfonický román. Lygia bez upozornenia a občas aj grafického členenia strieda tri rozprávačky a štvrtého rozprávača v tretej osobe. Portugalské slovesá majú však v určitých časoch rovnaký tvar práve v prvej a tretej osobe singuláru, takže najprv som text musela veľmi pozorne prečítať a rozčleniť si, ktorú časť rozpráva ktorá postava, čo som si overovala aj v štúdiách o diele. Zároveň každá z priateliek používa špecifické výrazy, ktoré ju čitateľovi pomáhajú identifikovať, takže bolo dôležité dôsledne dodržať rovnaký preklad a nepomiešať ich. Osobitná kapitola boli pasáže, kde vystupuje do popredia drogovo závislá Ana Clara. Nielenže rozpráva nesúvislo, neraz v akomsi delíriu, preskakuje od myšlienky k myšlienke a mieša prítomnosť, minulosť a predstavy, ale používa aj drogový brazílsky slang zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov minulého storočia, takže som výrazy intenzívne konzultovala s rodenými hovoriacimi.
Vznik prekladu formou štipendia z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.