Maša Kolanović: Barbie z krytu preklad

Z chorvátčiny preložila Alica Kulihová

Vojnový necesér

(…)

Počula som, že keď mama a oco telefonujú s našimi príbuznými, znie to čoraz znepokojenejšie, nevynechajú ani jedny správy a toho roku sme neboli na dovolenke, k moru sme sa dostali iba na pár dní. Stará mama a dedko boli tiež veľmi znepokojení a všetky pláže v okolí Zadaru boli pomerne prázdne a bolo tam dosť miesta na rozloženie uterákov a ostatných vecí na kúpanie. Všetko smerovalo k momentu, ktorý, aj keď sme ho svojím spôsobom očakávali, nestratil nič na svojej hrôzostrašnosti. Napriek tomu bolo treba zachovať si chladnú hlavu, ako hovorieval sused Stevo, ktorý sa napriek všetkému neodsťahoval. Moje veci, hoci ani mama, ani oco o tom nevedeli, boli tiež pripravené. Do šmolkového kufríka som zabalila celý svoj najcennejší hnuteľný majetok, najdôležitejšie veci, ktoré som chcela mať pred koncom sveta so sebou. Ak totiž bomba zasiahne práve našu budovu a…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Maša Kolanović

Foto: Anto Magzan

Maša Kolanović

(1979) pochádza zo Záhrebu. Vyštudovala chorvátsky jazyk a komparatívnu literatúru na Filozofickej fakulte Univerzity v Záhrebe, kde v súčasnosti pracuje. Venuje sa novšej a súčasnej chorvátskej literatúre. Vo svojich odborných prácach sa sústredí na obdobie postkomunistickej tranzície krajín bývalej Juhoslávie, špecificky na vplyv populárnej kultúry a kapitalizmu na toto obdobie. V roku 2008 jej vyšla beletristická prvotina, román Sloboština Barbie (Barbie z krytu), ktorý zaujal netradičným zobrazením témy vojny aj originálnou voľbou sujetu. Neskôr jej vyšli dve zbierky poézie. Jej zatiaľ posledným dielom je zbierka poviedok Poštovani kukci i druge jezive priče (Vážený hmyz a iné strašidelné príbehy, 2019), za ktorú v roku 2020 získala Cenu Európskej únie za literatúru. Sú to temné aj absurdné poviedky, v ktorých autorka so svojským nadhľadom zobrazuje nástrahy moderného globálneho sveta a bezbrehého konzumu.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa

Alica Kulihová

Foto: Archív autorky

Alica Kulihová

(1959) vyštudovala odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo pre chorvátsky, srbský a ruský jazyk. Od roku 1982 do roku 2020 pôsobila na Katedre slovanských filológií FiF UK v Bratislave ako odborná asistentka. Vo svojej vedeckej a odbornej práci sa venuje analýze prekladov a všeobecne translatológii. Z tejto oblasti vydala monografiu Preklad je (ne)bezpečné dobrodružstvo (2019). Pôsobí ako súdna prekladateľka pre chorvátsky a srbský jazyk. Je autorkou vyše 20 knižných prekladov a tiež slovensko-chorvátskej konverzačnej príručky Nema problema (2013).

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa