Lejla Kalamujić: Dom kvetov preklad
Z bosniančiny preložila Patrícia Havrila
Pre nás to bolo obyčajné popoludnie. Prišli sme na cintorín poliať kvety. Babka a starká vždy na jar vysievajú semiačka. Niektoré z nich kúpia na trhu a niektoré im podarujú priateľky. Leto bolo v plnom kvete. Vyklíčili narcisy, tulipány, muškáty, chryzantémy, petúnie. Tie tvoria stálu expozíciu, tie viem rozoznať. Viem aj, čo je burina, tú treba zakaždým vytrhať. Minulý týždeň som dovŕšila dvanásť rokov. Mama je mŕtva, odkedy si pamätám. Keď ma sem priviedli prvýkrát, povedali mi, že hrob je dom po smrti. Ja ho volám dom kvetov, podľa Titovho hrobu. Som naň pyšná. Na tomto cintoríne sa mu žiadny nevyrovná. Babka a dedko sú mamini rodičia. Starká a starký otcovi. Všetci štyria sú už na invalidnom dôchodku. Keď sa zarozprávajú, maminej smrti pripisujú vinu za to, že predčasne ochoreli. Oslava mojich narodenín bola naozaj veselá. Do domu starkej a starkého, kam sme sa s…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Lejla Kalamujić
Lejla Kalamujić
Foto: Archív autorky(1980) je queer autorka zo Sarajeva, Bosny a Hercegoviny. Vyštudovala filozofiu a sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity v Sarajeve. Pochádza z takzvaného „zmiešaného“ srbsko-bosnianskeho manželstva. Jej tvorbu výrazne ovplyvnil jej zložitý životný osud. Po smrti mamy v útlom detstve ju striedavo vychovávali jedni i druhí starí rodičia. Cez vojnu odišla so srbskou časťou rodiny do Vojvodiny, kde žila ako utečenka. V ranej dospelosti riešila otázku vlastnej sexuálnej orientácie v náročnej situácii, v uzavretej a vojnou rozvrátenej spoločnosti rodného mesta. Písanie pokladá za spôsob, ako sa vyrovnať so svojimi osobnými, ale aj kolektívnymi traumami. Zaoberá sa témami sexuality, identity, mentálneho zdravia a smrti.
Žánrovo sa našla v poviedke. Jej prvá zbierka Anatomija osmijeha (Anatómia úsmevu, 2008) sa zaoberá ľudským utrpením a šťastím. Na domácej aj jazykovo príbuzných scénach výrazne zarezonovala jej druhá, autobiografická zbierka Zovite me Esteban (Volajte ma Esteban, 2015), v ktorej odvážne a priamočiaro opisuje peripetie svojho detstva a ranej mladosti. Jej nateraz poslednou zbierkou je Požuri i izmisli grad (Poponáhľaj sa…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Patrícia Havrila
Foto: Archív autorkyPatrícia Havrila
(1992) vyštudovala slovenský a chorvátsky jazyk a kultúru na FiF UK v Bratislave. Doktorandské štúdium v odbore literárna veda absolvovala na UPJŠ v Košiciach. Počas neho viedla na Katedre slovakistiky, slovanských filológií a komunikácie semináre zo staršej slovenskej literatúry a z teórie literatúry. Preklady chorvátskej poézie a literárne recenzie uverejňuje najčastejšie vo Vertigu, Romboide, Fraktáli a Glosolálii. Na konte má zatiaľ jeden knižný preklad, výber z poézie chorvátskeho básnika Dinka Telećana s názvom Vzbura jazyka.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa