Kein Kinderspiel! z prekladateľskej dielne

Arbeitskreis für die Jungendliteratur Mníchov (Pracovná skupina pre literatúru pre mládež, vznikla v roku 1955 ako spolok, ktorý zastrešuje literatúru pre deti a mládež) usporadúva raz ročne týždenné workshopy pre prekladateľov literatúry pre deti a mládež. Po dvojročnej korona-prestávke sa začiatkom augusta konal ďalší pobyt pre uchádzačov pod príznačným názvom „Kein Kinderspiel!“ (Žiadna hračka!). Zo 42 uchádzačov prekladateľov detskej literatúry z 28 krajín, ktorí musia mať aspoň jeden vydaný prekladový titul, vybrali 15 prekladateliek, ktoré sa aktívne venujú detskej literatúre. Zastúpenie bolo naozaj pestré, od Argentíny po Indonéziu, a to bolo prísľubom zaujímavých diskusií v nádhernom prostredí v Hamburgu – Blankenese. A tento rok som mohla byť prvýkrát pritom aj ja!

Workshopmi nás sprevádzal nemecký prekladateľ z francúzštiny Tobias Scheffel a celú organizáciu mali pod palcom riaditeľka združenia AKJ Doris Breitmoser a projektová manažérka Kristina Bernd. Program bol naozaj pestrý a starostlivosť priam rozprávková.

Foto © Kathrin Erbe / Arbeitskreis für Jugendliteratur

Spoločne sme sa ponorili do slovných hier, rýmu i žargónu, zamysleli sa nad prekladom reálií a faktov v knihách pre deti, testovali svoje riešenia a dolaďovali ich na základe spoločnej diskusie. Zaujímalo nás napríklad, ako sa popasovať s uvádzaním nemeckých miest a názvov ulíc, alebo či je šťastné riešenie dávať vysvetlenie pod čiaru, ak treba deťom niečo dovysvetľovať. Zhodli sme sa na tom, že záleží od žánru knihy. Pokiaľ ide o fantastický príbeh, môžeme sa pohrať s názvami miest i ulíc, naopak, keď sa dej odohráva napríklad v Berlíne, rozhodli sme sa názvy ulíc ponechať v originálnej podobe. Ďalej je dobré, najmä v knihách pre deti, vyhnúť sa vysvetleniam pod čiarou. Ak potrebujeme niečo ozrejmiť, dá sa to urobiť priamo v texte buď formou dovysvetlenia, preformulovaním pojmu, opisným spôsobom alebo jeho zmenou – prispôsobením našim reáliám, zjednodušením, alebo ak sa inak nedá, aj jeho vypustením.

Kolegyne sa s nami podelili o informácie ohľadom ich domovských zaužívaných praktík. Napríklad sme sa dozvedeli, že zvieracie knihy by v Iráne nemohli mať hrdinov ako prasiatko či pes a v Turecku sa detské knihy so „spornými“ pasážami môžu predávať len pod pultom v čiernom vrecúšku. Potešujúce je, že s niektorými kolegyňami nám vyšli rovnaké tituly, napríklad Brazílčanka Julia alebo Estónka Õie majú na konte Malého vodníka od Otfrieda Preusslera alebo Vibeke z Dánska už dlhodobo rovnako ako ja usilovne pracuje na sérii Škola magických zvierat. Je však popredu, kým u nás zatiaľ vyšlo 8 dielov, u nich už 12!

Účasť na workshope podmieňovala príprava vlastných problematických pasáží v našich prekladoch aj práca na troch ukážkach z rôznych kníh súčasných nemeckých autoriek. Konkrétne mňa zaujímalo, či treba v textoch nahrádzať staršie technologické zariadenia ako káblový telefón, walkman, videorekordér výdobytkami novej techniky. Zhodli sme sa, že nie je na škodu, aby deti poznali minulosť. Ak je text vyslovene ukotvený v časoch minulých, potom boli tieto zariadenia súčasťou vtedajšieho života. Ale ani v presahujúcom, stále aktuálnom texte netreba dané prístroje za každú cenu modernizovať. Dieťa má šancu osloviť rodičov alebo si samo doštudovať, čo sa kedysi používalo.

Pobavilo nás, keď sme sa dozvedeli, že vo Francúzsku bol prvý preklad Pipi Dlhej Pančuchy neuveriteľne odlišný od originálu. Pipi v preklade vraj až tak nevyvádzala, alebo ak aj áno, vždy sa za svoje výčiny ospravedlnila. Aj v súčasnosti sa, žiaľ, stáva, že niektoré pasáže sa pre „nevhodnosť“ pri prekladaní z textu škrtajú. Toto však môže so sebou niesť aj ďalšie úskalia, najmä ak má kniha pokračovanie.

Čerešničkou na torte boli čítačky s danými spisovateľkami: Ditou Zipfel, Nikolou Huppertz a Kirsten Boie. Z týchto podujatí sme odišli s odhodlaním, že sa budeme snažiť tieto knihy dostať aj na náš slovenský trh.

Foto: archív autorky / Kirsten Boie

Milé pracovné dopoludnia a popoludnia doplnili výlety, napr. so sprievodkyňou po Blankenese, známej rybárskej štvrti s 5000 schodmi až k Labe ako i návšteva výstavy ilustrácií v Dome detskej knihy, kde sme objavili ďalšie poklady nemeckej literatúry. O novinkách a ocenených knihách nám prišla porozprávať aj redaktorka z rádia Katharina Mahrenholtz alebo vydavateľ komiksov Michael Grönewald.

Vďaka prekladateľským dielňam sme načerpali nekonečné množstvo inšpirácie a novej chuti do prekladov. Tento pobyt by som chcela odporučiť všetkým prekladateľom detskej literatúry z nemčiny. Uprednostňujú vždy nových uchádzačov a raz za 5-10 rokov sa konajú stretnutia s bývalými účastníkmi.
Už teraz sa veľmi teším na stretnutie, pretože okrem elánu do ďalšej práce som získala aj mnoho nových cenných priateľstiev.

Zuzana Dodoková

Zuzana Dodoková

Foto: Archív autorky

Zuzana Dodoková

je absolventkou štúdia filozofie a nemčiny na Fakulte humanitných vied UMB v Banskej Bystrici. Pracuje v počítačovej firme pre nemecký trh a okrem toho sa venuje prekladu detskej literatúry z nemčiny. Preložila okolo 120 kníh pre deti, od leporiel až po knihy od uznávaných autorov ako Otfried Preussler, Christine Nöstlinger a Michael Ende. Má dve deti, s ktorými neustále číta všetko, čo im príde pod ruku. O knihách občas píše aj recenzie, a nielen na svojej facebookovskej stránke zuzanineknihy.