Medzinárodný veľtrh kníh pre deti a mládež v Bologni 2024 očami prekladateľky z prekladateľskej dielne

Tento rok sa najväčší veľtrh kníh pre deti a mládež v Európe, ba prakticky na celom svete, Bologna Children’s Book Fair (BCBF), konal v dňoch 8. – 11. apríla.

Čestným hosťom 61. ročníka veľtrhu bolo Slovinsko a zúčastnilo sa na ňom bezmála 32-tisíc návštevníkov a návštevníčok z radov odbornej verejnosti, čo je o desať percent viac než v predošlom roku. Pochádzali z takmer sto krajín sveta a mali možnosť absolvovať odborný vzdelávací program v sekcii BolognaBookPlus (BBPlus) aj aktivity v licenčnej sekcii Bologna Licensing Trade Fair/Kids (BLTF/K). Festival ponúkol pohľad do knižného sveta približne 1 500 vystavovateľov, takmer 400 ďalších podujatí v réžii BCBF a 220 takzvaných undergroundových podujatí, teda akcií, ktoré sa konali priamo v stánkoch.

Na tomto veľtrhu som bola tretí raz. Hlavným cieľom mojej študijnej cesty tentokrát bolo jednak zoznámiť sa s najnovšou ponukou titulov primárne talianskojazyčných autorstiev a vydavateľstiev a jednak absolvovať čo najviac odborných seminárov a diskusií venovaných prekladu literatúry pre deti a mládež. A keďže bol výber programu v odborných sekciách naozaj široký, moje dni na Bologna Ragazzi, ako sa veľtrh v kuloároch nazýva, boli intenzívne.

Foto: Petra Mikulášová

Podobne ako autori či ilustrátori, aj prekladatelia mali už tradične na veľtrhu vyhradený priestor a vlastné pódium s názvom Prekladateľská kaviareň (Translators Café). Okrem toho, že sa v nej ako v ozajstnej kaviarni mali možnosť občerstviť, ponúkala aj pestrý odborný program pozostávajúci z panelových diskusií, workshopov, tematických seminárov či prezentácií. Väčšina z nich sa venovala konkrétnym autorstvám (napr. Mauriceovi Sendakovi), prípadne literatúre tej-ktorej krajiny, jazykovej oblasti či regiónu (napr. Japonska, Slovinska či španielskojazyčnej literatúre pre deti a mládež) a prekladu do iných jazykov (pochopiteľne, najčastejšie do taliančiny) či rôznym žánrom (komiks, obrázkové knihy…).

Zaujímavé boli príspevky z dielne jednotlivých prekladateľov i vystúpenia venované konkrétnym jazykovým výzvam, s ktorými sa talianski prekladatelia pri preklade kníh pre deti a mládež stretávajú. Podrobný referát zo všetkých podujatí by presiahol rámec tejto krátkej reportáže, preto sa pokúsim spomenúť aspoň tie, ktoré na mňa najviac zapôsobili.

Veľmi užitočné boli diskusie venované právam prekladateľov v Taliansku i v EÚ. Jedna z nich vznikla v spolupráci talianskej stavovskej organizácie prekladateľov krásnej literatúry SLC–CGIL/STRADE a európskej organizácie CEATL (Európska rada asociácií literárnych prekladateľov), ktorej aktuálne predsedá Talianka Francesca Novajra. Diskutujúci poskytli publiku podrobný vhľad do práce, ktorú tieto inštitúcie vynakladajú na zlepšenie prekladateľských pracovných podmienok. Paradoxne aj napriek tomu v knižnej brandži práve táto profesia zostáva vo väčšine krajín takmer neviditeľná a najslabšie ohodnotená.

Uvedené združenia zorganizovali aj panelovú diskusiu s názvom No language left behind, no book left behind. For bibliodiversity in children’s literature (Nevynechajme žiadny jazyk, žiadnu knihu. Za bibliodiverzitu v literatúre pre deti), v rámci ktorej preberali témy ako pracovné podmienky prekladateľov vs. potreby i základné nastavenie férovej práce zo strany vydavateľov.

Foto: Petra Mikulášová

Nečakane silný a emóciami nabitý bol aj diskusný panel na tému New Technologies, Creativity and Ethical Issues: Copyright Challenges in the Age of AI (Nové technológie, kreativita a etické otázky: autorské práva v dobe umelej inteligencie). Medzi diskutujúcimi dominovali odborníci z Bolonskej univerzity, ktorí túto tému dlhodobo skúmajú z rozličných aspektov: právneho, ekonomického aj čisto praktického, technického. Záverom konštatovali, že hoci AI prišla a už neodíde, my jej nastavujeme hranice, my rozhodujeme, akými informáciami ju „nakŕmime“ a za akých podmienok jej poskytneme svoje texty. Pojem kreativita poobracali z každej strany, keďže práve tá je ľuďom vlastná a strojmi nenahraditeľná.

Aj diskusie a podujatia na iných pódiách boli veľmi podnetné. Spomedzi širokej programovej ponuky Autorskej kaviarne (Authors Café) ma zaujal najmä príspevok Slovinskej knižnej agentúry (JAK) na tému Higher-level reading, AI and Book publishing: The Ljubljana Reading Manifesto (Čítanie na vyššej úrovni, AI a vydávanie kníh: Ľubľanský manifest čítania). Jeho hlavným výstupom bolo konštatovanie, že čítanie a predovšetkým hĺbkové čítanie s porozumením by malo byť súčasťou vnútornej obrany demokracie štátov. Zhodli sa na tom aj účinkujúci, ktorí sa vo svojej práci rozličnými spôsobmi venujú práve demokratickým hodnotám: Karine Pansa, prezidentka Medzinárodnej asociácie vydavateľov (International Publishers Association), ktorá vidí v čítaní kľúč k správnemu hodnotovému nastaveniu ľudí; Kristenn Einarsson, výkonný riaditeľ Svetového fóra slobody prejavu (World Expression Forum), ktoré vzniklo len nedávno v nórskom Lillehammeri z potreby otvárať vážne témy súčasného sveta aj na najväčšom literárnom festivale v Nórsku; Luis González, riaditeľ Inštitútu demokracie pri Nadácii Germána Sáncheza Ruipéreza (Fundación Germán Sánchez Ruipérez) a zástupca organizácie Aldus Up v Madride, a Christoph Bläsi, ktorý pôsobí ako výskumník na Univerzite v Mainzi a zastupuje Aldus Up Nemecko.

V rámci sekcie BBPlus organizátori veľtrhu aj tento rok ponúkali širokú škálu podujatí zaujímavých z pohľadu prekladateľa, no mnohé z nich boli skôr marketingového razenia. Jednotlivé spoločnosti, vydavatelia a iní aktéri z brandže poskytli svoje know-how, ako zviditeľniť a propagovať produkty, ako fungujú profesie literárneho skauta či agenta, ako pracovať na šírení audiokníh a podobne. Fórum prekladov (Translation Forum) bolo tentoraz zamerané na taiwanskú literatúru a na marketing prekladových kníh.

Foto: Petra Mikulášová

Veľtrh teda opäť naplnil moje očakávania a verím, že budúcnosť prinesie ešte viac podujatí, na ktorých sa bude aktívne rátať s účasťou prekladateľov a prekladateliek, čo sa zohľadní nielen na cene vstupného (prekladatelia majú vlastnú cenovú kategóriu spolu s ilustrátormi), ale aj v ponuke odborného programu.

Autorka navštívila veľtrh vďaka štipendiu na podporu medzinárodných mobilít, ktoré z verejných prostriedkov poskytol Fond na podporu umenia.

Petra Mikulášová

Foto: Archív autorky

Petra Mikulášová

prekladá z nemčiny, nórčiny a švédčiny. Po skončení štúdia v odbore prekladateľstvo-tlmočníctvo, švédsky a nemecký jazyk/kultúra a doplnkového pedagogického štúdia nemeckého jazyka na FFUK v 2006 ju zavialo najskôr na pár rokov do Talianska. Pôsobila tam o. i. ako manažérka či asistentka vedenia firmy, no popritom pracovala na svojom prvom knižnom preklade z nórčiny. Od roku 2008 pôsobila v Nórsku, kde sa dovzdelala v odboroch učiteľstvo nórčiny ako druhého jazyka a kariérové poradenstvo. Popri pracovných úväzkoch poradkyne vzdelávania dospelých, učiteľky nórčiny ako druhého jazyka či projektovej vedúcej v oblasti integrácie cudzincov sa venovala prekladom krásnej literatúry, ktoré vychádzali knižne a časopisecky (RSL, ENTER). Od augusta 2020 žije s rodinou na Slovensku.