Maruša Krese: Všetky moje Vianoce preklad

Zo slovinčiny preložili Saša Vojtechová Poklač a Miloslav Vojtech

Všetko najlepšie, napíšu nakoniec

Tadiaľto, popri rieke Temža, idem celkom pomaly k telekomunikačnému stredisku. Fúka vietor, je Štedrý večer, v metre som bola sama. Domov sa odveziem taxíkom. Nie preto, že by som mala strach. Ana a David odleteli do Ľubľany a ja pracujem. Naozaj rodíš deti len preto, že čakáš, kým niekam odídu, a potom budeš môcť opäť pracovať? Alebo rodíš deti preto, lebo ledva čakáš, že sa opäť vrátia? Alebo rodíš deti preto, že môžeš v sebe nosiť aj ich strach? Alebo rodíš deti preto, že potom môžeš bojovať o prežitie?

Teda Londýn, Temple, tam v blízkosti BBC a Scotland Yardu. Je Štedrý večer. Sedím za ďalekopisom a do ľubľanských novín posielam reportáž o londýnskych čarodejniciach. Niekoľko dní som lietala po úzkych uličkách okolo Britského múzea, chodila do antikvariátov, pretože mi niekto povedal, že takto sa najľahšie dostanem k čarodejniciam,…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Maruša Krese

Maruša Krese

Maruša KreseFoto: Borut Krajnc

(1947 – 2013) bola slovinská prozaička, poetka, publicistka a humanitárna aktivistka. Absolvovala štúdium literárnej komparatistiky, dejín umenia a psychoterapie. Ako psychoterapeutka pracovala v Ľubľane, v Londýne a v Tübingene. Od roku 1981 žila a tvorila v Nemecku, po roku 1990 pôsobila ako novinárka a spisovateľka v Berlíne, Ľubľane, Grazi a v Sarajeve, pre nemecké a rakúske rozhlasové stanice písala reportáže a rozhlasové hry. Ako novinárka často cestovala do vojnou postihnutých oblastí sveta a venovala sa humanitárnej práci s utečencami. V roku 1997 bola vyznamenaná nemeckým prezidentom za zásluhy v oblasti kultúrnej a humanitárnej spolupráce medzi Nemeckom a Bosnou a Hercegovinou.

Literárne texty vydávala najmä v zahraničných vydavateľstvách (Rakúsko, Nemecko), väčšina jej kníh vyšla v nemčine. Je autorkou niekoľkých básnických zbierok, v ktorých sa predstavila ako feministicky naladená poetka tematizujúca rozpor medzi archetypálnymi očakávaniami patriarchálne orientovanej spoločnosti a realitou súčasnej ženy. Básnické zbierky Danes (Dnes, 1989) a Postaje (Zastávky, 1992) sa vyznačujú autentickou a existenciálne ladenou výpoveďou básnického subjektu. V zbierkach Sarajevo, ljubavi moja (Sarajevo, láska moja, 1994) a Beseda (Slovo, 1994) tematizuje vlastné skúsenosti z pobytu vo vojnovom Sarajeve. Je autorkou po nemecky vydanej básnickej zbierky Selbst das Testament ging verloren…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Saša Vojtechová Poklač

Saša Vojtechová PoklačFoto: Archív autorky

Saša Vojtechová Poklač

(1977) je vyslanou lektorkou slovinského jazyka a kultúry na Katedre slovanských filológií Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Je spoluautorkou Slovensko-slovinskej konverzačnej príručky (2008), vysokoškolských učebníc Slovinčina okolo sveta (2012, 2013), Kapitoly zo slovensko-slovinskej konverzácie (2014), vysokoškolských skrípt Slovinský jazyk v praxi 1 (2014) a editorkou viacerých prekladových antológií zo slovinskej literatúry a vedeckých zborníkov. Podieľala sa na organizácii viac ako 150 kultúrnych podujatí prezentujúcich slovinskú literatúru a kultúru na Slovensku. Preložila viaceré umelecké a vedecké texty zo slovinského a slovenského jazyka.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Miloslav Vojtech

Miloslav VojtechFoto: Archív autora

Miloslav Vojtech

(1973) pôsobí ako univerzitný profesor na Katedre slovenskej literatúry a literárnej vedy Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa problematike dejín slovenskej literatúry konca 18. a 19. storočia, metodológii literárnej histórie, dejinám slovenskej literárnej historiografie a medziliterárnym vzťahom. Vo viacerých štúdiách sa venoval problematike slovensko-slovinských literárnych a kultúrnych vzťahov, je autorom niekoľkých prekladov zo slovinskej literatúry. Za prínos k rozvoju slovensko-slovinských vzťahov bol v roku 2020 ocenený titulom Čestný senátor Univerzity v Ľubľane.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!