Brane Mozetič: Aktivistove zápisky preklad

Zo slovinčiny preložila Terézia Struhárová

 

***

Príde čas, keď sa už viac nepozeráš do zrkadla. Keď nestojíš
pred skriňou s oblečením, nešťastný. A čas, keď už viac
nie si pod ustavičným tlakom, že kniha,
ktorú píšeš, musí byť proste najlepšia, taká, že sa už konečne
niečo pohne. Keď píšeš nikomu. Alebo tebe,
čitateľka, ktorá si po nej nechtiac siahla. Spadla z police.
A teraz leží na zemi. Aký národ básnikov? Národ
tupohlavcov! Óóóóó, nech sa otvoria hranice, nech
prídu utečenci celého sveta, bežím vám naproti,
objímam vás, zaplavte krajinu, prineste svoje
básne, tmavú pokožku, ktorá sa v slnku leskne, rozdrvte na
prach posledný kostolík na vŕšku, nebojte sa bielych
kastrátov, vaša sila je nesmierna, cesty ožijú,
pusté polia zakvitnú, tisíc klebiet si budú štebotať s
vrabcami, a večer, večer si sadnete k ohňu a budete siTento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Brane Mozetič

Brane Mozetič

Brane MozetičFoto: Tihomir Pinter

(1958) je básnik, spisovateľ, prekladateľ, redaktor, vydavateľ, aktivista a propagátor slovinskej literatúry v zahraničí. Študoval komparatistiku a teóriu literatúry na Filozofickej fakulte Univerzity v Ľubľane. Vydal šestnásť básnických zbierok, dva romány, zbierku poviedok a šesť kníh pre deti. Vyšlo mu vyše štyridsať knižných prekladov, väčšinou do taliančiny, španielčiny, angličtiny a nemčiny. Sám je prekladateľom z francúzštiny, preložil viac než tridsiatku titulov frankofónnych autorov. Dlhé roky bol popredným aktivistom gej hnutia a dodnes koordinuje Ľubľanský LGBT filmový festival.
V Mozetičovej poézii sa spájajú postmodernistické prvky s osobným, často homoerotickým nábojom, ako napr. v oceňovanej zbierke Banalije (Banálie, 2003; v českom preklade ako Banality, Nakladatelství Adolescent, 2011), Še banalije (Ďalšie banálie, 2005) a i. Homoerotické témy sú prítomné aj v jeho prozaickej tvorbe, napr. v zbierke poviedok Pasijon (Umučenie, 1993). Pre deti napísal napr. protivojnovú knihu Dežela bomb, dežela trav (Krajina bômb, krajina tráv, 2013), Alja dobi zajčka (Alja dostane zajačika, 2014), Prva ljubezen (Prvá láska, 2014). Za svoju tvorbu získal dvakrát Jenkovu cenu (v roku 2003 a 2020). Výber z jeho básní vyšiel v slovenskom preklade Andreja Pleterského (Perica)…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Terézia Struhárová

Terézia StruhárováFoto: Archív autorky

Terézia Struhárová

(1985) vyštudovala učiteľstvo nemeckého jazyka a literatúry a slovenského jazyka a literatúry. V rokoch 2010 – 2014 pôsobila ako interná doktorandka v Ústave svetovej literatúry SAV, kde sa zaoberala témou obraznosti v nemeckej povojnovej poézii pod vedením prof. PhDr. Jána Zambora, CSc. Momentálne pôsobí ako odborná asistentka na Katedre nemeckého jazyka a literatúry PdF TU v Trnave, kde vyučuje dejiny nemeckej literatúry a vedie interpretačné semináre. Popri výskumnej činnosti v oblasti povojnovej poézie nemeckej jazykovej oblasti sa venuje aj umeleckému prekladu slovinskej literatúry.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!