Andri Snær Magnason: O čase a vode anotácia
Andri Snær Magnason, na rodnom Islande už dlho známy svojou angažovanosťou v environmentálnych otázkach, sa v knihe O čase a vode venuje jednej z najpálčivejších tém súčasnosti: klimatickej zmene. Jeho rozprávačské majstrovstvo spočíva v ľahkosti, s akou prepája aktuálne vedecké poznatky s mytológiou, rodinnými príbehmi a osobnými zážitkami. Výsledkom je pútavé rozprávanie, vďaka ktorému sa z abstraktných údajov a pojmov stávajú konkrétne, uchopiteľné obrazy. Kniha nás núti zamyslieť sa. Nielen nad konzumným spôsobom života západnej spoločnosti, ale aj nad (ne)ochotou politikov problematiku riešiť. Ako to, že na výrobu atómovej bomby ľuďom stačilo len trinásť rokov od objavenia neutrónu, no klimatickú krízu sa nám stále nedarí efektívne riešiť, hoci na ňu vedci upozorňujú desaťročia?
Preklad som si skutočne užila. Vďaka esejistickému štýlu text krásne plynie, no šírkou svojho záberu – tematického, geografického i kultúrno-spoločenského – si vyžadoval neustále overovanie faktov a správnej terminológie. Zároveň však nechýbali ani rýdzo umelecké výzvy. Nad strofami z eddických piesní, ktoré boli po prvý raz preložené zo staroseverčiny do slovenčiny, som strávila mnoho hodín v snahe zachovať nielen význam, ale aj čo najviac aliteračného verša, a poetické opisy islandskej vysočiny z pera Helgiho Valtýssona som niekoľkokrát prepísala, než som bola spokojná s „tichom nasýtenou kozmickou šíravou Boha“.
Zhodou okolností sa mi počas práce na preklade pošťastil výlet k západoislandskému ľadovcu Langjökull. Téma knihy sa mi zhmotnila priamo pred očami. Cestu k ľadovcu totiž lemujú tabule, ktoré v dvadsaťročných úsekoch označujú, kam kedysi siahal jeho okraj. Od poslednej tabule s rokom 2020 k okraju ľadovca bolo v lete 2022 treba prejsť niekoľko stoviek metrov. Zhruba rovnaký úsek ako medzi tabuľami 2000 a 2020.