Peter Weiss: Estetika vzdoru klasika
Z nemčiny preložil Andrej Zmeček
I
Kľačala v snehu, ale nebolo jej zima. Možno to bol vlastne biely, jemný piesok. Ruky doň načierali čoraz hlbšie, svetlo bolo oslepujúce, hoci obloha bola zatiahnutá. Paže sa zabárali až po lakte, vynárali sa a z rúk sa vznášali vločky. Neprestajne, hore a dolu, v pravidelnom pohybe. Pred ňou kľačali ostatní, videla chrbty zahalené do sivých, roztrhaných handier, videla holé nohy, chodidlá a prsty nôh odpoly zaborené do bieloby, a ruky sa vnárali čoraz hlbšie. Musela to byť pláž, na ktorej kľačali, odvrátení od mora, jeho okraj bol blízko, aj keď nebolo počuť čľapot vĺn. Vládlo úplné ticho. Boli ako deti, čo hĺbia hradnú priekopu, medzi ženami kľačiacimi pred ňou boli naozaj aj deti. Niektorí sa v tom teple zbavili šiat, pokožka na pleciach a bokoch sa im zaleskla, keď zohýbali a vystierali svoje telá, a tak to išlo stále dokola, nikto sa nezastavil.…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Peter Weiss
Peter Weiss
Foto: Zentralbild(1916-1982)
Je jednou z najvýznamnejších postáv európskeho kultúrneho a spoločenského kontextu dvadsiateho storočia. Plným menom Peter Ulrich Weiss, Nemec so židovským pôvodom narodený pri Berlíne v exulantskej obci Nowawes (dnes Postupim Babelsberg), neskôr občan predvojnového Československa a nakoniec – na základe vlastného rozhodnutia – Švédska.
Publikovať začal vo švédčine a neskôr sa stal jedným z najvýraznejších predstaviteľov kultúry nemeckého jazyka. Celou svojou bytosťou verejne a politicky zaangažovaný ľavicový intelektuál, esejista, spisovateľ, dramatik, výtvarník (v rokoch 1937 a 1938 študoval maľbu na Akadémii výtvarných umení v Prahe), experimentátor v oblasti filmu a hudby, ktorého život bol taký protirečivý ako samotné dvadsiate storočie, ktoré svojimi dielami a postojmi spoluvytváral.
Slovenský čitateľ či divák ho môže poznať hlavne vďaka divadelnej hre Prenasledovanie a zavraždenie Jeana Paula Marata hrané hereckou skupinou Charentonského ústavu pod vedením pána de Sade. Hra po uvedení v Kráľovskom shakespearovskom divadle v réžii Petra Brooka (pod názvom Marat/Sade) a po…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Andrej Zmeček
Foto: Archív autoraAndrej Zmeček
1963
V oblasti prekladu sa venuje odborným textom a dielam nemeckej literatúry. Pre Slovenský rozhlas preložil začiatkom deväťdesiatych rokov sériu dramatických textov, realizovaných v spolupráci s Goetheho inštitútom a Západonemeckým rozhlasom WDR – okrem iných hru Hansa Magnusa Enzensbergera Čechy pri mori. Prekladal texty a divadelné hry Georga Büchnera Leonce a Lena (nepublikované) a Posol hessenského vidieka – Mier chyžiam! Vojnu palácom! (Slovenské národné divadlo, 2016), viacero umelecko-kritických textov, spolu s Almou Münzovou posledné publikované dielo Viléma Flussera Písmo. Má písanie budúcnosť? (Ivan Štefánik, 2007). Preložil viacero textov a divadelných hier rakúskej autorky Elfriede Jelinek, ako sú Zimná cesta (v spolupráci s Janou Cvikovou, Artforum, 2011), Obchodníkove kontrakty (Divadelný ústav, 2014), Na kráľovskej ceste (2019, na účely divadelnej inscenácie Slávy Daubnerovej). Medzi jeho najnovšie preklady patria rozhlasová hra súčasného nemeckého autora Wernera Fritscha Čierny Regen Ovídius : Biely Regen Markus Aurélius (RTVS, 2017) a divadelná hra rakúskeho autora Ewalda…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa