Nové nemecké literatúry

V roku 1984 zamierila do Západného Berlína mladá Afroameričanka menom Audre Lorde. Označovala sa za black, lesbian, feminist, mother, poet, warrior – černošku, lesbu, matku, poetku a bojovníčku. Jej príchod navždy zmenil osudy mnohých nemeckých žien nielen tmavej pleti. Do rozdeleného mesta ju pozvala Dagmar Schultz, ktorá od roku 1974 viedla jedno z prvých feministických vydavateľstiev a založila aj centrum pre zdravie žien. Spolupráca dvoch osobností zmenila nazeranie na mnohé identity, oslobodila a obohatila ich – a na zachovanie historickej pamäti ju už dokumentuje aj film. Vydavateľstvo Orlanda funguje s rôznymi obmenami dodnes a publikuje v ňom okrem iných Tsitsi Dangarembga zo Zimbabwe, aktuálna držiteľka významnej Mierovej ceny nemeckých kníhkupcov (v apríli 1989 ju dostal aj Václav Havel).

V máji 2022 sa v Recklinghausene konal prvý festival čiernej nemeckej literatúry Rezonancie, ktorého kurátorkou bola spisovateľka Sharon Dodua Otoo, zastúpená aj v tomto čísle. Jej rodičia pochádzajú z Ghany, vyrástla v Londýne a dnes žije s deťmi v Berlíne. Píše o feminizme, afrofuturizme či magickom realizme. Roku 2016 sa v Klagenfurte ako prvá britská a zároveň prvá černošská autorka zúčastnila na literárnej Cene Ingeborg Bachmannovej, ktorú vyhrala s poviedkou v najlepšej tradícii nemeckého intelektuálneho humoru. Voľne sa v nej inšpirovala záverečnou fázou života Helmuta Göttrupa, raketového inžiniera, ktorý pracoval pre nacistov aj sovietskych komunistov a jeho súkromný život i kariéru výrazne ovplyvnili dve diktatúry dvadsiateho storočia a tiež výroba zbraní hromadného ničenia, dnes – pre ruskú vojnu na Ukrajine –, žiaľ, opäť mimoriadne aktuálna téma.

Čierna literatúra je podľa Otoo „možno viac sloveso ako podstatné meno“, čím myslí najmä hľadanie, pohyb, neistotu. Nový festival podľa nej vytvoril nielen inovatívnu literárnu platformu, ale aj chránený priestor, pretože viacerí autori a autorky zažili na vlastnej koži rasizmus. Najviac sa na podujatí rozoberal pojem dedičstvo. Spomínalo sa aj na priekopníkov ako spisovateľ Dualla Misipo pôvodom z Kamerunu (nar. 1901), ktorý sa už v medzivojnovom Nemecku usiloval o rovnoprávnosť etnických menšín a musel z novej vlasti, kam prišiel roku 1912, utiecť pred nacizmom. Jeho román Chlapec z Dualy o desiatky rokov predbehol post-koloniálny či migračný diskurz a nedávno vyšiel znova v edícii Black German History Series. Festival Rezonancie sa dá označiť za dobrý príklad toho, ako sa SRN usiluje aktívne a kriticky vyrovnávať s vlastnou minulosťou, reflektuje chyby a poúča sa z nich.

Singulárna pluralita – jedinečná rozmanitosť. Tak by sa dala skratkovito charakterizovať nesmierne pestrá a bohatá nemecká knižná produkcia. Za rok tam vyjde zhruba 70 000 nových kníh, z čoho asi 10 000 sú preklady z iných jazykov (viac ako 60 percent z angličtiny).

Aj na nemeckom knižnom trhu a literárnej scéne však zostáva ešte veľa práce, kým vzniknú naozaj spravodlivé podmienky pre všetkých bez rozdielu. V tlačených aj online médiách, s výnimkou ženských časopisov, sa ešte aj dnes oveľa častejšie a podrobnejšie recenzujú autori, no nie autorky. Dve tretiny recenzovaných titulov napísali muži. Zároveň v kultúrnych rubrikách mienkotvorných novín tvoria 70 percent kritikov muži. Debutantky si všimnú a reflektujú z 90 percent iba kritičky. Ešte ťažšie sa ženské spisovateľky dostávajú do literárneho kánonu. Jediný vyvážene hodnotený žáner v médiách je tvorba pre deti a mládež, beztak zastúpená okrajovo. Aj na longlist Nemeckej knižnej ceny, ktorej tu venujeme samostatný článok, sa čierne autorky a autori prebojúvajú ťažko a zriedkavo. Kritika ich zväčša ignoruje, alebo ani nepozná, veľké vydavateľstvá sa im skôr vyhýbajú.

Aj nemecké číslo Verzie považujme skôr za sloveso ako za podstatné meno. Zrodilo sa z pochybovania, hľadania a kladenia otázok. Chápeme ho ako výzvu na postupné búranie stereotypov o nemecky písaných literatúrach a povzbudenie záujmu slovenských čitateliek a čitateľov o nové hlasy, trendy, smery.

Už dávno neexistuje len jedna, ale mnohé nemecké literatúry. Súvisí to s tým, že Nemecko je už vyše polstoročia aj krajinou prisťahovalectva, čo štát i jeho spoločnosť, kultúru a jazyk zásadne zmenilo, spestrilo, obohatilo, ale, pochopiteľne, aj sproblematizovalo a postavilo pred nové výzvy. Prvé nemecké číslo Verzie prináša rozmanitý, no pochopiteľne iba fragmentárny výber z toho, čo považujeme za originálne, osobité, ale aj okrajové, no zvlášť pozoruhodné z aktuálneho nemeckého literárneho a esejistického písania. Prvýkrát sa v prekladoch do slovenčiny predstaví aj queer či černošská nemecky písaná próza, ako aj silné hlasy tureckých prisťahovalkýň alebo ukážka z diela svetovo uznávanej hamburskej spisovateľky pôvodom z Gruzínska. Tešíme sa, že pozvanie na spoluprácu prijali špičkové prekladateľky a prekladatelia strednej a mladej generácie. Predovšetkým im patrí naše úprimné poďakovanie za nasadenie a tvorivosť. Preklad zostáva naším jediným spoločným európskym jazykom. Zoči-voči vojnovým hrôzam, ktoré mnohých umlčali, získava snaha o vzájomné pochopenie medzi východom a západom kontinentu znovu aktuálnosť, výnimočnú naliehavosť. Kto chce dnešné zložité Nemecko so všetkými jeho prednosťami, negatívami aj hlbokými rozpormi pochopiť, nech ho najmä číta. To najhoršie aj najlepšie z tejto veľkej európskej krajiny sa zrodilo zo slov a jazyka. Willkommen und sei gegrüßt!

Michal Hvorecký

Foto: Archív autora

Michal Hvorecký

(1976) autor kníh pre dospelých aj pre deti, prekladateľ z nemeckého jazyka (Martin Pollack, Timur Vermes, Reinhard Kleist), pracuje v Goetheho inštitúte. Žije s rodinou v Bratislave.