Mithu M. Sanyal: Identitti preklad
Z nemčiny preložil Maxim Duleba
2. Kapitola
Nivedita na spiatočnej ceste na kolínsku vlakovú stanicu premýšľala, či sa ten okamih naozaj udial alebo či skrsol v jej predstavivosti. Verena jej počas rozhovoru v rádiu položila večnú otázku: „Odkiaľ pochádzaš?“ Nivedita zareagovala tak, že skĺzla do svojej komediálnej rutiny: „Mesiac som si zapisovala rozhovory, v ktorých sa ma ľudia pýtali: ,Odkiaľ pochádzaš?‘ Z Essenu. ,Nie. Odkiaľ naozaj pochádzaš?‘ Z Essenu. Zo sídliska Frillendorf. ,Nie. Myslím… odkiaľ naozaj, ale že naozaj pochádzaš?‘ Z brucha mojej matky? ,Nie… Prečo si hnedá?‘“, avšak vrcholom rozhovoru bola Niveditina neúcta k žánrovým pravidlám. Na oplátku sa pokúsila vymeniť si úlohu s moderátorkou a drzo jej položila tú istú otázku.
Len čo vystúpila z autobusu, pocítila objatie dusného vzduchu, akoby ohlásená búrka nemala nikdy prísť. Snažila sa dovolať Simonovi. Niekde čítala, že autobusy sú Faradayove klietky, a tak si vždy počas jazdy predstavovala, ako žiarenie z…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Mithu M. Sanyal
Mithu M. Sanyal
Foto: Sebastian Koth(1971) je nemecká kulturologička, publicistka a spisovateľka indicko-poľského pôvodu. V centre jej záujmu sú problémy feminizmu, rasizmu, postkolonializmu a kultúrnej identity. Výskum svojej dizertačnej práce o kultúrnych dejinách ženských genitálií prezentuje aj vo svojej debutovej populárno-náučnej knihe Vulva. Die Enthüllung des unsichtbaren Geschlechts (Vulva. Odhalenie neviditeľného pohlavia, vyd. Wagenbach, 2009), v ktorej pútavo a erudovane rekonštruuje dejinné aj súčasné obrazy ženských genitálií vo folklórnych, medicínskych, mytologických, literárnych aj každodenných kontextoch. Kniha bola preložená do piatich jazykov.
V roku 2013 v nadväznosti na vtedajšiu internetovú kampaň #aufschrei (#výkrik), ktorá rozpútala intenzívnu verejnú diskusiu o rodovej problematike a motivovala ženy komunikovať (nielen) v internetovom priestore o svojich negatívnych skúsenostiach so sexizmom, publikovala v spolupráci s tromi autorkami knihu úvah Ich bin kein Sexist, aber …: Sexismus erlebt, erklärt und wie wir ihn beenden (Nie som sexista, ale…: Sexizmus zažitý, vysvetlený, a ako ho ukončiť, vyd. Orlag). V roku 2016 publikovala kultúrne dejiny znásilňovania Vergewaltigung: Aspekte eines Verbrechens (Znásilnenie: Aspekty zločinu,…
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa
Maxim Duleba
Foto: Archív autoraMaxim Duleba
(1995) je interný doktorand Katedry germanistiky, nederlandistiky a škandinavistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V centre jeho vedeckého záujmu je poetika nemeckého básnika a prozaika Joachima Ringelnatza, rovnako ako limity a perspektívy tzv. chronotopickej (časopriestorovo orientovanej) analýzy ruského filozofa a literárneho vedca Michaila Bachtina. Medzi jeho publikované štúdie patrí K poznámke pod čiarou: Bachtinov termín „chronotop“ v kontexte materializmu (Svět literatury, 2021, r. 31, č. 64) alebo A Bakhtinian reconsideration of Joachim Ringelnatz’s postwar poetry: Grotesque materialism instead of disinterested unresponsiveness (Orbis Litterarum, 2022, r. 77, č. 3). V nastávajúcom čísle Filozofického časopisu (2/2022) bude publikovaná jeho štúdia Michail Bachtin medzi antropológiou a epistemológiou. Učí predmet Fantastika v nemeckej a rakúskej krátkej próze pre odbor Stredoeurópske štúdia na FIF UK.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné mátePrihláste sa