Matthias Bischoff: Nemecká knižná cena – Údel kníh z longlistov

Z nemčiny preložila Milina Svítková

Udeľovanie literárnych cien má veľký význam, no nie vždy platí, že ocenené knihy sú zároveň najúspešnejšie: prinášame retrospektívny pohľad na poslednú dekádu Nemeckej knižnej ceny.

Je nesporné, že zlatú olympijskú medailu získa ten, kto beží najrýchlejšie. Pri vyhodnocovaní „najlepšieho románu roka“ sa však podobné kritérium uplatniť nedá. Diela ocenené Nemeckou knižnou cenou varírujú od čitateľsky prístupných až po elitárske, pričom ohlas, ktorý vyvolajú u poroty, sa môže výrazne líšiť od ich úspešnosti na knižnom trhu. Prinášame vám pohľad na ocenené tituly uplynulých desiatich ročníkov.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Claus Setzer

Eugen Ruge: V čase ubúdajúceho svetla (In Zeiten des Abnehmenden Lichts, 2011)

Vďaka tomuto románu sa Eugen Ruge takpovediac cez noc stal známym a získal si široký okruh čitateľov. Príbeh nemeckých dejín vyrozprával v obľúbenom žánri rodinného románu. Prostredníctvom obrovského množstva postáv tu rozvinul panorámu 20. storočia, rozpráva o exile, horore sovietskych trestaneckých táborov a nádejach, ktoré sa vkladali do novej NDR, až po jej žalostný koniec.

 

Román o Nemecku, rafinované a ambiciózne dielo, z ktorého sa rýchlo stala populárna klasika.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Claus Setzer

Ursula Krechel: Krajinský súd (Landgericht, 2012)

Román Krajinský súd Ursule Krechelovej vykresľuje vo veľkom panoramatickom oblúku typicky nemecký osud 20. storočia. Ťažiskom príbehu založeného na skutočných udalostiach zo života právnika Richarda Kornitzera, ktorý v tridsiatych rokoch 20. storočia utiekol do exilu na Kubu, sú povojnové roky, keď sa hlavný hrdina v zbombardovanom Mainzi opäť usiluje postaviť na nohy. Ursula Krechel suverénne prepletá dokumentárne prvky s fikciou a aj napriek zdanlivo chladnému, neosobnému štýlu dojímavým spôsobom vzbudzuje pochopenie pre tragiku života, ktorý národný socializmus vyviedol z rovnováhy.

 

Román Krajinský súd bol dôstojným víťazom. No rok 2012 bol literárne taký silný, že by sa dalo vybrať aj pol tucta ďalších „najlepších románov“. Táto skutočnosť poukazuje na neriešiteľný problém tohto ocenenia: v jednom slede za sebou vyšli kvalitné romány ako Piesok (Sand) Wolfganga Herrndorfa či Odstredivé sily (Fliehkräfte) Stephana Thomesa, Indigo od Clemensa J. Setza alebo Nič biele (Nichts Weißes) od Ulfa Erdmanna Zieglera. Koniec všetkých dní (Aller…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Claus Setzer

Terézia Mora: Netvor (Das Ungeheuer, 2013)

Letargický informatik Darius Kopp po samovražde manželky Flóry zisťuje, že ju takmer vôbec nepoznal. Pri čítaní jej denníkov sa pred ním odkrýva manželstvo, v ktorom partneri vedľa seba nažívali bez hlbšieho puta.

 

Porotu nadchlo kontrastovanie dvoch hlasov, ako aj vyváženosť neradostných a súčasne bizarne komických scén, ktorých prítomnosť je často až trpko nutná. Autorka si totiž zjavne dopodrobna naštudovala, ako sa správajú ľudia v stave depresie. Flórine pasáže tak vykresľuje až s klinickou presnosťou. To sa však po chvíli čitateľom predsa len zunuje a zakrátko im už neponúka nijaké nové poznatky.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Claus Setzer

Lutz Seiler: Kruso (2014)

Vzhľadom na kontinuitu tohto ocenenia si až spätne možno uvedomiť, že vo viacerých ocenených románoch zohráva významné miesto vyrovnávanie sa s NDR, respektíve s jej koncom, ktorý nastal v roku 1989. Lutz Seiler na rozdiel od Eugena Rugeho či Ursule Krechelovej nevytvoril epos. Naopak, využíva nanajvýš pôsobivý trik: hlavného hrdinu Edgara nezastihne koniec NDR v Berlíne ani v inom meste, ale na ostrove Hiddensee, kde pracuje ako umývač riadu, teda nielen na samom okraji NDR, ale aj spoločnosti. Edgar sa tu spriatelil s Alexandrom Krusowitschom, prezývaným „Kruso“, a ďaleko od štátu, ktorý kontroluje každý krok, nachádzajú istý druh vnútornej slobody.

 

V súčasnej nemeckej literatúre predstavuje Seilerov Kruso ojedinelé umelecké dielo: vytvoril v ňom rozpoznateľného človeka, postavu rozporuplnú takmer ako z realistického románu 19. storočia, pritom vonkoncom nie staromódnu. Kruso nie je vzorom, no napriek anarchistickým črtám má svoje zásady, je to jednoducho človek. Človek, akého sa nemeckí autori a…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto : Claus Setzer

Frank Witzel: Frakcia Červenej armády, ktorú objavil maniodepresívny tínedžer v lete 1969 (Die Erfindung Der Roten Armee Fraktion durch einem Manisch-Depressiven Teenager im Sommer 1969, 2015)

Prostredníctvom sveta detského rozprávača tu znova ožíva univerzum starej SRN. Tento nie práve ľahko čitateľný, vyše osemstostranový román pozostáva z koláží, fiktívnych ale aj reálnych útržkov, výmyslov, z rozprávačských a spravodajských pasáží. Vystihuje spleť v hlave trinásťročnej hlavnej postavy.

 

Kritika bola nadšená, predajnosť knihy vzrástla, otázkou však zostáva, či si tento literárny kolos po zakúpení niekto naozaj prečítal. Dá sa s ním však robiť to, čo vlastne s každým iným dielom, hoci v tomto prípade sa to priam žiada: pri čítaní možno preskakovať celé kapitoly alebo ich iba letmo prelistovať, aby sme sa do iných zahĺbili o to viac (napríklad ako pri strhujúco svojráznej interpretácii majstrovského diela Beatles „Sgt. Pepper“). Je to skrátka kniha plná prekvapení.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Claus Setzer

Bodo Kirchhoff: Príhoda (Widerfahrnis, 2016)

Dielo s trochu nasilu originálnym názvom zachytáva príbeh vyše šesťdesiatročného muža, ktorého raz večer navštívi iba o čosi mladšia žena a spontánne ho prehovorí, aby sa spolu vybrali na výlet. Dostanú sa až na juh Talianska. Osud starnúceho majiteľa malého vydavateľstva sa prepletá s príbehom mladej utečenky. Hoci je dielo trochu prekonštruované a zaťažené mnohými úvahami, autor v ňom celkom pôsobivo stavia do protikladu dva rozličné svety.

 

Skutočnosť, že rozsiahly román Boda Kirchhoffa s názvom Láska v hrubých črtách (Die Liebe in groben Zügen), ktorý sa s odstupom času hodnotí ako jedno z jeho najzásadnejších diel, sa v roku 2012 nedostal ani do užšieho výberu poroty, patrí dodnes medzi jej najrozporuplnejšie rozhodnutia. Členovia komisie si zrejme príliš neskoro uvedomili, aké majstrovské dielo tak odsunuli bokom. K rozpačitému pokusu o napravenie tohto omylu došlo o štyri roky neskôr, keď Kichhoff získal cenu za najlepšiu knihu roka za novelu Príhoda, ktorá…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Christina Weiß

Robert Menasse: Hlavné mesto (Die Hauptstadt, 2017)

Robert Menasse dosiahol v románe Hlavné mesto nevídanú vec – prostredníctvom zábavného a nenáročného čítania sa ľudia dozvedia o opisovanom mieste oveľa viac, než po preštudovaní desiatich hrubočizných náučných kníh. „Brusel“ je pritom synonymom spletitého bludiska inštitúcií EÚ, ako aj ľudí, ktorí v jeho útrobách pracujú, milujú, intrigujú, trpia, zúfajú – moloch požierajúci jednotlivca.

 

Hoci sa čitateľstvo mnoho naučí a dozvie, román zanechá aj trpkú pachuť: všetky jeho postavy sú čisto funkčné a chýba im plastickosť. Plnia účel, ktorý nespočíva v nich samých, ale vo vykresľovaní pomerov v EÚ – románu v tomto ohľade chýba epická sila.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Sascha Erdmann

Inger-Maria Mahlke: Súostrovie (Archipel, 2018)

Tento román patrí medzi ocenené diela, ktorým nebol dopriaty dlhý život na výslní. Inger-Maria Mahlke retrospektívne zachytáva udalosti na ostrove Tenerife, prechádza storočím plným prevratov a nepokojov. V súčasnej nemeckej literatúre nevídaná vec. Porota ocenila, že autorka šikovne objasňuje historické udalosti medzi rokmi 1919 a 2015, predovšetkým súvisiace s diktatúrou generála Franca.

 

Nech sa táto potreba javí akokoľvek staromódna, Archipel je absolútne nevhodný pre čitateľov a čitateľky, ktorí „chcú vedieť, čo bude ďalej“. Navyše v dôsledku rozprávania v opačnej chronológii sme pri čítaní vždy múdrejší než samotné postavy; občas je to výborné, ale z dlhodobého hľadiska to napokon predsa len znižuje záujem, pričom hlbší význam tohto rozprávačského postupu nie je celkom zrejmý.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: Sascha Erdmann

Saša Stanišić: Odkiaľ si (Herkunft, 2019)

Nemožno tvrdiť, že laureát za rok 2019 napísal literárne najnáročnejší román. Porota však v tomto skôr ojedinelom prípade vybrala dielo, ktoré je obzvlášť prístupné, miestami dokonca mimoriadne humorné, hoci počas čítania sa občas tlačia slzy do očí. Takýmto príkladom sú pasáže o starých rodičoch či o chlapcovi a jeho láske k milovanému futbalovému tímu „Červená hviezda Belehrad“, o tom, ako sa krátko pred vypuknutím občianskej vojny počas posledného veľkého zápasu o Pohár majstrov na ihrisku aj na tribúnach štadióna zídu ľudia zo všetkých kútov Juhoslávie a chlapec celkom prirodzene verí v budúcnosť svojej krajiny. Krajiny, ktorej obyvatelia sa iba o pár týždňov neskôr začnú navzájom vraždiť.

 

Z mnohých impresií tak vzniká nielen portrét zaniknutej starej domoviny, ale aj obraz Nemecka ako cieľovej krajiny mnohých migrantov, ktorý napriek Stanišićovej kritickosti vôbec nevyznieva zatrpknuto. Pri slove „domov“ preto celkom vedome volí jeho plurálovú formu. Kniha je sčasti román, sčasti autobiografia, no…

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Foto: vntr.media

Anne Weber: Annette, Epos o hrdinke (Annette, Ein Heldinnenepos, 2020)

V prípade diela Anne Weberovej Annette, epos o hrdinke ide naopak o nanajvýš umelecky prepracovaný, jazykovo výnimočný veršovaný epos o bojovníčke francúzskeho hnutia odporu, ktorá ako záchrankyňa dvoch židovských mladíkov získala po vojne čestný titul „Spravodlivá medzi národmi“. Nezlomná Bretónka, ktorá pracovala ako neurofyziologička, sa však neskôr pre svoju vlastnú krajinu stala nepohodlnou, keďže sa angažovala v záujme alžírskeho hnutia za nezávislosť, za čo ju v roku 1959 odsúdili na desať rokov väzenia.

 

Hoci Weberovej verše nie sú rýmované, vďaka rytmizácii vytvárajú odstup, ktorý šikovným spôsobom vyvažuje obdiv k svojráznej hrdinke a otázky hraníc života v neustálom konflikte s aktuálne vládnucimi pomermi. Autorke, ktorá už dlhé roky žije v Paríži, nejde o prvoplánový životopis, ale o príklad zo života. Zaujíma ju jednotlivec v trvalom rozpore so spoločnosťou, v ktorej žije.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Autorské práva: BISCHOFF, Matthias: Deutscher Buchpreis, Die Krux der Longlist, Goethe-Institut, 2021 [online]. Cit. 30.5.2022 Dostupné na internete: <https://www.goethe.de/ins/cz/de/kul/mag/22354156.html> Tento text podlieha licencii Creative Commons Attribution-ShareAlike 3.0 Germany

Matthias Bischoff

Matthias Bischoff

Matthias BischoffFoto: literaturhaus-nordhessen.de

(1962) vyštudoval germanistiku, komparatistiku, filozofiu a anglistiku, pracoval ako programový riaditeľ v rôznych knižných vydavateľstvách. Pôsobí ako novinár v oblasti kultúry a samostatný jazykový redaktor vo Frankfurte nad Mohanom. Píše literárne a divadelné kritiky pre Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Milina Svítková

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte

Milina Svítková

Milina SvítkováFoto: Barbora Cholková

Milina Svítková

(1986) vyštudovala prekladateľstvo a tlmočníctvo v kombinácii chorvátsky jazyk a nemecký jazyk na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde ukončila aj doktorandské štúdium slavistiky. Venuje sa prekladu súčasnej prozaickej tvorby z nemeckého, chorvátskeho a srbského jazykového prostredia. Z nemčiny preložila román Odkiaľ si Sašu Stanišića a z bosniančiny román Chyť zajaca Lany Bastašić. Je členka združenia DoSlov a redaktorka časopisu Verzia.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov.Pridajte sa k predplatiteľom Ak už naše predplatné máte