KonVerzácia s Danou Grigorcea

Privilégium pomenovať veci a vytvoriť si vlastný svet.
Rozhovor Dany Grigorcea s Paulínou Š. Čuhovou

1. Čo pre teba znamená písanie a vôbec byť spisovateľkou?
Písanie znamená veľké privilégium pomenovať veci, vytvoriť si vlastný svet. Ako autorka som ako Adam, ktorého vyzval Boh pomenovať zvieratá a veci, na základe čoho si s nimi vytvoril vzťah.

Písanie je pre mňa ako spomienka na sen.

2. Aké je písať v jazyku, ktorý nie je tvojou materčinou?
Písanie je pre mňa ako spomienka na sen. Pokúšam sa ten sen zachytiť, obrazy a pocity v ňom, nahliadnuť dovnútra, kým všetko nezmizne. Keď to dokážem, je úplne jedno, v akom jazyku sa to podarilo.

3. Zmenilo sa pre teba písanie v období pandémie Covid 19? Podporuje švajčiarske ministerstvo kultúry umelcov a kultúru v tomto ťažkom období?
Obdobie pandémie pre mňa súvisí/súviselo predovšetkým s prípravou a teraz vydaním môjho najnovšieho románu Tí, ktorí nezomierajú (Die nicht sterben, Penguin Verlag, 2021). Nad vodou ma uplynulé mesiace držalo predovšetkým vydavateľstvo Penguin Verlag, ale aj lokálne štátne inštitúcie v Zürichu a, samozrejme, moja esejistická činnosť pre rôzne periodiká. Teraz mám veľmi veľa čítaní cez Zoom a tie sú našťastie honorované tak ako za normálnych okolností.

4. V slovenčine v roku 2019 vyšla tvoja novela Dáma s maghrebským psíčkom (Inaque, preklad Paulína Š. Čuhová), ktorá nie je iba knihou o láske, ale aj nádhernou hommage A. P. Čechovovi a súčasne oslavou mesta. V tejto pomerne útlej knihe uvažuješ aj o dnešnej úlohe umenia. Dej si umiestnila do Zürichu. Prečo práve Zürich?
Zürich ponúka vhodnú kulisu pre milostný vzťah: leží pri jazere, v diaľke vidieť zasnežené kopce, život tu je nadmieru dobrý, ulice pokojné a zelené, človek sa snaží užívať si krásny život a umenie. Mesto nikoho nezhltne, necháva človeka na pokoji. Čo by sa mu tu už len mohlo stať?

Chcela som písať o „nemŕtvych“ témach v našej spoločnosti…

5. Prednedávnom ti vyšiel nový román Tí, ktorí nezomierajú vo vydavateľstve Penguin Verlag a stretol sa s veľmi pozitívnymi reakciami. Dejiskom románu je Rumunsko – tvoja vlasť. Kniha je plná tradícií, mytológie, súčasne predstavuje veľmi pestro vyrozprávaný príbeh jednej rodiny. Ako námet na román si použila historickú postavu grófa Draculu. Prečo práve Dracula? Ako si vlastne s touto postavou naložila?
Chcela som písať o „nemŕtvych“ témach v našej spoločnosti, o rasizme, šovinizme, revanšizme a iných prízrakoch z minulosti, o ktorých si myslíme, že sú už dávno pochované, ale ony s príšerným úškľabkom vystupujú z hrobu a ohrozujú nás. Bram Stoker predpokladal existenciu Draculu na okraji Európy, ďaleko – ale on je už dávno tu, medzi nami. Ide mi o prízraky minulosti a hlavne o tie, ktoré sa znovu vracajú, o takmer morbídnu túžbu po silnom mužovi, prísnom vodcovi. Napríklad v Maďarsku a Poľsku, v Turecku, Rusku, ale aj v USA.

Foto: Archív prekladateľky

6. V románe si veľmi kritická aj voči pomerom v Rumunsku po roku 1989. Pochybuješ o novej politike, opätovnom zrodení tradície…
Nie, to v žiadnom prípade, som absolútna prívrženkyňa demokracie a civilnej spoločnosti. Kritizujem revanšistický tón, s akým k tejto niekdajšej temnej epoche, ktorú sme vlastne chceli poraziť, dnes pristupujeme. Ako to pekne povedal Martin Luther King Jr.: „Darkness cannot drive out darkness; only light can do that. Hate cannot drive out hate; only love can do that.“ Čo sa rurálnej tradície týka: moja rozprávačka k nej nemá žiadny vzťah, lebo pochádza z vyššej, mestskej vrstvy. Aj toto predstavuje v knihe dôležitú tému: triedna spoločnosť, bubliny, v ktorých ľudia v Rumunsku žijú – a zrejme tak žijú aj inde.

7. Na čom pracuješ teraz, aké máš plány do budúcnosti?
Momentálne mám predovšetkým veľa čítaní cez Zoom, množstvo rozhovorov, som naplno vyťažená. Okrem toho sme si s manželom, spisovateľom P. Monioudisom, založili malé vydavateľstvo – Telegramme Verlag, ktoré aj napriek pandémii funguje výborne. Vydali sme za posledné dva roky takmer dvadsať kníh – súčasnú literatúru a aj klasiku, ktorú sme takpovediac nanovo objavili. Organizujem aj podujatia, ktoré často sama moderujem. Vlastne som veľmi spokojná….

Za rozhovor ďakuje Paulína Š. Čuhová

Dana Grigorcea

Dana Grigorcea

Foto: Archív autorky

(1979 Bukurešť) je švajčiarsko-rumunská spisovateľka. Vyštudovala germanistiku a nederlandistiku, divadelnú a filmovú réžiu a žurnalistiku. Pracovala v rakúskom denníku Kurier, v rádiu Deutsche Welle v Bonne, pre televíziu Arte v Štrasburgu a ako korešpondentka pre rumunskú televíziu a rádio. Niekoľko rokov pôsobila aj ako docentka na Zürišskej vysokej škole múzických umení (ZHdK).

Svoje literárne texty po prvý raz publikovala v roku 2002 časopisecky – boli to cestopisné poviedky zo Svätej zeme, kde strávila niekoľko mesiacov v rumunskom ženskom kláštore. V roku 2011 debutovala knižne s románom Baba Rada. Život je pominuteľný ako vlasy (Baba Rada. Das Leben ist vergänglich wie die Kopfhaare, KaMeRu, 2011). V roku 2015 sa uchádzala s románom Primárny pocit neviny (Das primäre Gefühl der Schuldlosigkeit, Dörlemann, 2015) o prestížnu Cenu Ingeborg Bachmannovej a získala Cenu 3sat. Spolu s manželom, spisovateľom Periklom Monioudisom vlastní malé vydavateľstvo Telegramme-Verlag. V roku 2021 vyšiel Dane Grigorcea v renomovanom vydavateľstve Penguin Verlag najnovší román Tí, ktorí nezomierajú (Die nicht sterben). Jej romány boli preložené do viacerých jazykov. V slovenčine vyšla v roku 2019 jej novela Dáma s maghrebským psíčkom.

Dana Grigorcea je tiež fejtonistkou a autorkou mnohých úspešných kníh pre deti ako napríklad Mená kvetov (Die Namen der Blumen, Baeschlin, 2019) alebo Podľa nosa (Der Nase nach, Baeschlin, 2018). V roku 2019 vydala zbierku esejí O empatii alebo robí nás umenie lepšími? (Über Empathie oder Macht uns die Kunst zu besseren Menschen?, Telegramme Verlag, 2019).

Paulína Šedíková Čuhová

Foto: Archív autorky

Paulína Šedíková Čuhová

je prekladateľka a germanistka. Z nemeckého jazyka preložila napríklad romány Pascala Merciera, Olgy Grjasnowej, Sibylle Berg, Lany Lux, Ewalda Arenza či Nino Haratischwili. V rámci výskumu sa venovala predovšetkým súčasnej literatúre autorov a autoriek so skúsenosťou migrácie a postavám prekladateľov a prekladateliek v beletrii. Je spoluzakladateľkou festivalu o preklade TRANZ.