Spomienka na prof. Viktora Krupu poklona
14. februára 2021 nás navždy opustil významný slovenský vedec – orientalista, lingvista, pedagóg a prekladateľ Viktor Krupa.
Viktor Krupa, slovenský orientalista, lingvista, prekladateľ z angličtiny, japončiny, maorijského jazyka, havajčiny, indonézštiny, nemčiny a ruštiny sa narodil 23. 12. 1936 v Novom Meste nad Váhom. V roku 1954 maturoval na miestnom gymnáziu. V rokoch 1954 – 1959 študoval na FF UK v Bratislave odbor slavistika1. V roku 1965 obhájil kandidátsku prácu, ktorá vyšla v Holandsku pod názvom Morpheme and Word in Maori (1966) a od toho istého roku sa stal pracovníkom vtedajšieho Kabinetu orientalistiky SAV, kde nepretržite pracoval až do roku 2010, keď odišiel do dôchodku2. Počas pôsobenia v Kabinete, neskôr Ústave orientalistiky, okrem množstva vedeckých publikácií, ktoré boli vydané v domácich a zahraničných vydavateľstvách, venoval svoju pozornosť výchove študentov, doktorandov, absolvoval mnoho dlhodobých študijných pobytov v rôznych kútoch sveta, prednášal na domácich aj zahraničných univerzitách3. Spoluzakladal vedecký časopis Asian and African Studies a v rokoch 1992 – 2010 bol jeho hlavným redaktorom. Vážna choroba pretrhla jeho bohatú vedeckú kariéru a po odchode do dôchodku žil viac ako desať rokov v ústraní, v kruhu rodiny.
1) V rokoch 1960 – 1961 absolvoval študijný pobyt v Kabinete orientalistiky SAV a 1962 – 1965 bol interným ašpirantom v Ústave slovenského jazyka SAV.
2) V období 1990 – 2002 bol jeho riaditeľom.
3) V roku 1981 obhájil doktorskú prácu (DrSc.) na tému Jednota a variabilita jazyka, ktorá bola publikovaná vo vydavateľstve VEDA.
Ťažiskom jeho vedeckého záujmu bol výskum jazykov a kultúr najmä v oblasti Juhovýchodnej Ázie a Oceánie, špecializoval sa na všeobecnú jazykovedu, filozofiu jazyka, sociolingvistické či etnolingvistické problémy. Zaujímala ho najmä problematika austronézskych jazykov a japonského jazyka. Jeho široký záber sa nesústreďoval len na lingvistiku, ale aj na etnokultúrne témy, ľudovú slovesnosť či mytológiu. Publikoval množstvo vedeckých a odborných článkov doma i v zahraničí, rovnako je autorom mnohých monografií z oblasti lingvistiky, zameraných na Oceániu a Juhovýchodnú Áziu, ktoré boli vydané v prestížnych zahraničných vydavateľstvách. Patria k nim napríklad Jazyk maori (1967); Polynesian Language (1973); Gavajskij jazyk (1979); The Polynesian Languages (1982) a iné. Okrem výskumu uvedených jazykov sa, ako bolo uvedené, venoval aj otázkam všeobecnej jazykovedy, filozofie jazyka, kreativity v jazyku, o čom svedčia početné publikácie, ako napríklad Jazyk – neznámy nástroj (1991); Metafora na rozhraní vedeckých disciplín (1990); Jednota a variabilita jazyka (1980) a tiež publikácie určené pre širšiu odbornú verejnosť, ako Jazyky sveta v priestore a čase (1996) a Písma sveta (1989) v spoluautorstve s J. Genzorom.
Foto: Archív autorky
Venoval sa aj prekladaniu z orientálnych jazykov. Pozornosť si zasluhujú najmä preklady z japonského a maorijského jazyka. K najvýznamnejším prekladom z japončiny patrí román od známej japonskej autorky Sakae Cuboi Dvadsaťštyri očí (1961). O desať rokov preložil román japonského autora Jasunari Kawabatu Spiace krásavice (1971). Slovenskej čitateľskej verejnosti sprístupnil aj japonské rozprávky pod názvom Chlapec z broskyne (1969). Jeho záujem o mytológiu sa prejavil aj v preklade japonských mýtov Kodžiky. Japonské mýty (1979). Okrem prózy preložil aj japonskú básnickú zbierku Kvety vĺn (1985). Početnejšie sú jeho preklady z maorijského jazyka. K najznámejším patria Obrova stupaj. Maorijské rozprávky (1965); Rozprávky z nefritových hôr. Polynézske rozprávky (1973). Okrem toho preložil niekoľko výberov z maorijskej a havajskej mytológie, ako Polynézske mýty (1973); Príbehy havajských kráľov (1979); Havajské mýty (1981) a iné. Prekladal aj z angličtiny. Medzi najvýznamnejšie patrí napríklad preklad Edwarda Gibbona Úpadok a zánik Rímskej ríše (1983); v preklade slávneho autora Hermanna Melvilla Omu (1987) sa vracia do Tichomoria. Úspešný bol aj jeho preklad Jamesa Clavella Tajpan (1987) či známeho autora Rudyarda Kiplinga Vojna sahibov (1989). Koncom 90. rokov preložil niekoľko známych románov, ako napríklad Noc v Bombaji Louisa Bromfielda (1991) či svetoznáme rozsiahle dielo Arthura Millera Zákruty času (1991). Veľký úspech zaznamenal preklad J. R. R. Tolkiena Hobbiti (1973). Práve Viktor Krupa prišiel s návrhom preložiť toto dielo do slovenčiny. Žiaľ, vydavateľstvá v tom období nesúhlasili s jeho návrhom preložiť pre slovenského čitateľa aj trilógiu od rovnakého autora – Pán prsteňov. Muselo uplynúť takmer tridsať rokov, aby si aj slovenskú verejnosť podmanil tento neopakovateľný príbeh. K úspešným a niekoľkokrát vydaným patrí aj jeho preklad Jonathana Swifta Gulliverove cesty z roku 1979.
Viktor Krupa sa zaoberal aj teóriou prekladu, o čom svedčia napríklad práce On the Category of Possession in Maori v publikácii Bulletin of the School of Oriental and African Studies (1964); Some Remarks on the Translation Process v časopise Asian and African Studies (1969); Hierarchická neekvivalentnosť pri prekladaní v zborníku Jazykovedné štúdie (1981).
Svoje vedomosti z odboru, ktorému bol vášnivo oddaný, si prehlboval na početných študijných cestách a štipendijných pobytoch, ktorých absolvoval desiatky. Najviac mu učarovala Polynézia, kde absolvoval v rokoch 1965 – 1966 študijný pobyt na Novom Zélande a Havajských ostrovoch a opäť sa vrátil v roku 1988. K veľmi podnetným študijným pobytom patrila aj návšteva Japonska v roku 1983 a Austrálie v roku 1990. V 70. rokoch strávil rok na Kalifornskej univerzite v Berkeley, podnikol niekoľko študijných ciest do Veľkej Británie, Dánska a od roku 1970 do konca 90. rokov absolvoval na nemeckých univerzitách dlhodobé študijné pobyty v rámci Humboldtovho štipendia.
Svoje vedomosti odovzdával aj študentom, ktorí na neho spomínajú ako na pedagóga, ktorý s nimi vždy ochotne, láskavo a priateľsky komunikoval. Prednášal na FF UK, Katedre mimoeurópskych štúdií FF UCM, Fakulte medzinárodných vzťahov UMB. V rokoch 1985 – 1990 prednášal na FF UK, kde s kolegom Karolom Kuťkom založili odbor japonológie, ktorý je podnes veľmi vyhľadávaným a obľúbeným v rámci Katedry východoázijských štúdií FF UK. Viktor Krupa nebol však len vedec a prekladateľ, mal veľký talent zaujať širokú čitateľskú verejnosť, čo sa prejavilo v jeho beletristickej tvorbe. Je autorom niekoľkých románov, ktoré napísal na základe štúdia lodných denníkov a historických udalostí. K takým patria napríklad Záhadný prípad kapitána Lapérousa (1975); K ostrovom neznámych pokladov (1978); Stroskotanci z lode Wager (1980); Cesty kapitána Quirosa (1982); Za siedmimi morami (1970); Hľadanie posledného raja (1978); Malebná cesta okolo sveta (1980) či populárno-vedecká kniha Polynézania (1988) a iné. Za svoju neúnavnú vedeckú prácu získal mnoho ocenení či už v rámci Slovenskej akadémie vied, alebo od slovenských vydavateľstiev a Slovenského literárneho fondu, ktoré ho opakovane ocenili za jeho prekladateľské umenie a prínos pre slovenskú kultúru. K mnohým oceneniam patrí napríklad Cena Jána Hollého za preklad z orientálnych jazykov, Cena Mateja Bela či Trojruža.
Výsledky jeho práce budú navždy tvoriť kamienok v mozaike slovenskej kultúry. Jeho odkaz však nezostáva len na Slovensku, ale aj v mnohých vzdialených končinách sveta. Okrem mimoriadnych úspechov a uznania, ktoré dosiahol, si ho budú všetci pamätať ako láskavého, ústretového a skromného človeka.
Kapiti hono taatai hono. Te hunga mate ki te hunga mate, te hunga ora ki te hunga ora.
Martina Bucková
Martina Bucková
Martina Bucková
Pôsobí ako samostatný vedecký pracovník v Ústave orientalistiky, v rokoch 2001 ‒ 2010 prednášala na Katedre mimoeurópskych štúdií FF UCM. Venuje sa tradičnej kultúre, náboženstvám a mytológiám Oceánie, ostrovnej Juhovýchodnej Ázie a Austrálie. Dizertačnú prácu s názvom Nábožensko-mytologická diferenciácia Polynézie. Variácie spoločného dedičstva obhájila na Filozofickej fakulte UK. Je autorkou knižných publikácií, ako napr. Māui: Polynesian Culture Hero. Variations of Motifs in Māui’s Mythological Cycle in East and West Polynesia [Māui: polynézsky kultúrny hrdina. Variácie motívov v mytologickom cykle o Māuim vo východnej a západnej Polynézii] (2012), spoluautorkou knihy Austrália a Oceánia. Tradícia, kultúra, hudba (2010), spoluautorkou kolektívnej monografie Reflexia mytologických motívov v duchovnej a materiálnej kultúre národov Ázie, Afriky a Oceánie (2019).