Sakutaró Hagiwara: Zavýjanie na Mesiac preklad

Sakutaró Hagiwara 萩原朔太郎

foto: wiki commons

(1886-1946). Básnik a literárny teoretik narodený v Maebaši v prefektúre Gunma. Je považovaný za „otca modernej japonskej poézie“ (Nihon kindaiši no čiči 日本近代詩の父) a jeho dielo je možné chápať aj ako kľúčovú obhajobu voľného verša (džijúši自由詩) v japonskej poézii. V literárnom prostredí, kde viac ako tisícročie dominovala poézia waka 和歌 (poézia založená na schéme striedania piatich a siedmich slabík, akú majú napríklad básnické formy tanka 短歌, renga連歌 a haiku俳句), mali jeho aktivity takmer epochálny význam. Zbierka Zavýjanie na Mesiac (Cuki ni hoeru月に吠える), publikovaná vo februári 1917, je prelomovým dielom, v ktorom dokázal svojbytnosť nového a moderného výrazu oslobodeného od tradicionalistických konceptov. Hovorový jazyk (kógo džijúši口語自由詩) sa v nej stal základným básnickým prostriedkom. Hoci za prvé básnické diela napísané formou voľného verša možno považovať zbierky Hakidame (塵塚) od Rjúkóa Kawadžiho川路柳虹 (1888-1959) z roku 1907 a Cesta (Dótei 道程) od básnika a sochára Kótaróa Takamuru 高村光太郎 (1883-1956) z roku 1914, až Hagiwarova zbierka Zavýjanie na Mesiac natrvalo zadefinovala nový básnický výraz. Zbierka vyvolala senzáciu a 500 výtlačkov sa rozchytalo v priebehu dvoch mesiacov. Mori Ógai 森鷗外 (1862-1922), popredný spisovateľ obdobia Meidži, sa vyjadril, že ide o prvú skutočne symbolistickú poéziu v Japonsku. Zbierka mala pôvodne vyjsť v januári 1917, no tesne pred jej zadaním do tlače sa Hagiwara opil v jednom tokijskom lokáli a stratil rukopis aj s redakčnými úpravami, ktoré spravil jeho básnický súpútnik Muró Sansei 室生犀星 (1889-1962). Musel ju nanovo zostaviť z poznámok a jej vydanie sa oddialilo o jeden mesiac. Ďalšou zaujímavou okolnosťou vydania zbierky bol zásah cenzúry, ktorá spätne nariadila jej stiahnutie z distribúcie kvôli dvom kontroverzným básňam. Jednou z nich je báseň Ten kto miluje lásku (Ai o aisuru hito 戀を戀する人), ktorú sme zaradili do nášho krátkeho výberu. V bezprostredne nasledujúcich reedíciách sa už nenachádzajú, a tak pôvodné a kompletné vydanie patrí medzi vysoko cenené zberateľské artefakty. Samotný úspech zbierky je nutné chápať v širšom historickom a jazykovom kontexte, s ktorým súvisí aj problematika prekladu – Japonci sa pod vplyvom modernizácie a westernizácie museli od konca 19. storočia vysporiadať s otázkou, ako prekladať inojazyčnú, prevažne európsku literatúru – tradičnými prístupmi poézie waka nebolo možné preložiť napríklad Shakespeara, a tak proces hľadania nových foriem bol viac než nevyhnutný, pričom prirodzene presiahol prekladateľskú tvorbu. O zbierke Zavýjanie na Mesiac možno hovoriť ako o jeho úspešnom dovŕšení. Po nej nasledovali autorove zbierky Snívať o motýľoch (Čó o jumemu 蝶を夢む, 1923), Modrá mačka (Aoneko 青猫, 1923), Zbierka krátkych piesní o nevinnej láske (Džundžó šókjokušú 純情小曲集, 1925), Ľadový ostrov (Hyōtō 氷島, 1934) a Osud (Šukumei 宿命, 1939), u literárnych kritikov však vo všeobecnosti pohoreli, nepodarilo sa mu v nich dosiahnuť úroveň debutu. Hagiwara sa taktiež venoval literárnej kritike a teórii. V  štúdii Princípy poézie (Ši no genri 詩の原理) z roku 1928, v ktorej obhajoval moderný voľný verš, poukázal na to, že táto nová forma je stále zaznávaná literárnym establišmentom a dokonca prirovnal situáciu voľného verša k situácii krutého prenasledovania kresťanov v Japonsku v prvej polovici 17. storočia. Toto expresívne prirovnanie len podčiarkuje pozoruhodné začiatky voľného verša v japonskom priestore, ktorému už tradične panovala poézia waka.

Použitá literatúra:
萩原朔太郎 『詩の原理』 萩原朔太郎全集第三巻.新潮社, 1959.
萩原朔太郎 『月に吠える』感情詩社 ほか, 1917.
萩原朔太郎 『月に吠える』愛蔵版, 1999.
『萩原朔太郎全集第一巻』 新潮社, 1959.
梅田順一 (1999年1月). “『月に吠える』の出版の経緯−日本近代文学文庫から−”. 図書の譜（明治大学図書館紀要）3号. 明治大学図書館. 2017年9月1日閲覧。
SAS, Miryam. Fault lines: Cultural Memory and Japanese Surrealism. Stanford:　Stanford University Press, 2002.
Howling at the Moon: Poems and Prose of Hagiwara Sakutarō. Trans. Hiroaki Sato. Green Integer, 2001.