Prekladatelia odporúčajú nové knihy

Fernando Pessoa: Bankár anarchista a iné prózy

Meno Fernanda Pessou je v našich končinách pomerne známe, v posledných rokoch sa dostalo do povedomia slovenských čitateľov najmä prostredníctvom Knihy nepokoja (2018, Ikar, preklad Lucia Halová), a tak už možno nie je novinkou ani skutočnosť, že Pessoa počas života vydal knižne iba jednu zbierku básní a väčšina jeho básnických i prozaických diel sa našla po jeho smrti v rôznom stave rozpracovania v drevenej truhlici uňho doma. Len roztriediť tieto fragmenty trvalo literárnym vedcom desiatky rokov – niektoré boli označené názvom projektu, ku ktorému patrili, pri iných nebolo jasné, akého diela sa týkajú.

Ako som sa presvedčila pri výbere textov a preklade diela Bankár anarchista a iné prózy, ktorého tvorba mi poskytla – hoci len čiastočný – pohľad „do zákulisia“, mravčia práca literárnych detektívov a reštaurátorov Pessoovho diela pokračuje pri vydávaní jeho textov i dnes a neraz sa stáva, že aj rozšifrované a publikované fragmenty sú opätovne podrobované analýze a úpravám.
Výber, ktorý sa čitateľovi dostáva do rúk v tejto knihe, je zostavený tak, aby reflektoval všestrannosť, originalitu a aktuálnosť textov tohto nevšedného autora. Obsahuje krátke „bájky“ s ponaučením, prózy zo zamýšľaného projektu Dekoratívnych fejtónov, výnimočné nielen prepracovaným štýlom, ale aj absurdnosťou a humorom, či dokonca propagačný text pre istú značku autolakov. Okrem menej známych krátkych prozaických diel tu čitateľ nájde napríklad populárnu a často prekladanú poviedku Bankár anarchista, ktorá ukazuje, čo sa stane, ak sa logická argumentácia privedie do extrému, alebo tajomnou atmosférou presiaknutú statickú divadelnú hru Námorník. Napriek odlišnému žánru si našla miesto medzi prozaickými textami vďaka svojmu štýlu, pripomínajúcemu väčšinu Pessoových poviedok.
Rôznorodosť textov umožňuje vnímať autora v rozličných rolách – je filozofom, mystikom, radcom, kritikom, no predovšetkým neúnavným a všímavým pozorovateľom, ktorého spoločenská angažovanosť a oddanosť slobode nám môže byť príkladom aj dnes.

Lenka Cinková

Preklad: Lenka Cinková
Redakcia: Katarína Jusková
Obálka: Aurélia Garová
Vydavateľstvo: Portugalský inštitút (2021)

Janet Skeslien Charlesová: Parížska knižnica

Dej historického románu Parížska knižnica sa síce odohráva (aj) počas nacistickej okupácie Francúzska, no čitateľa sa nesnaží upútať bombastickým dejom, ale skôr citlivým prienikom do vnútra postáv, ich postojov a povahy ich vzťahov vo chvíľach existenčného ohrozenia. Jeho autorka Janet Skeslien Charlesová pochádza z amerického malomesta, no už roky žije v Paríži, hovorí po francúzsky a veľmi dobre vníma rozdiely medzi francúzskou a americkou kultúrou, ktoré dokázala obratne a nenásilne zobraziť v románe. V knihe sa totiž striedajú dve dejové línie, dva životy Odile – mladosť v Paríži a zrelé roky v emigrácii v Montane. Devízou tejto knihy je, že takpovediac netlačí na pílu. Nestrieka v nej krv ani tam nedochádza k teatrálnym zvratom, no je zato plná drobných, naskrze príjemných katarzií, v ktorých si na pozadí reálnych historických udalostí spolu s postavami uvedomíme sami seba a iluzórnosť vyhranených morálnych presvedčení.

Parížska knižnica je oddychové čítanie, no nie „plážové“. Nesnaží sa mudrovať, poúčať ani šokovať a v tom asi spočíva jej autentickosť. Má v sebe akúsi francúzsku decentnosť a je písaná vybrúseným jazykom. Je to oslava kníh, čítania, vzdelania, kultivovanosti a ľudskosti, vďaka ktorým človek prekoná aj najtemnejšie chvíle života.

Natália Rondziková, Igor Tyšš

Preklad: Natália Rondziková, Igor Tyšš
Redakcia: Andrea Vargovčíková
Obálka: Stefano Rossetti, Riccardo Gola/PEPE nymi
Vydavateľstvo: Ikar (2021)

László Krasznahorkai: Melanchólia vzdoru

Krasznahorkai vydal svoj druhý román Melanchólia vzdoru v roku 1989. Odvtedy mu vyšlo množstvo ďalších kníh, v nemecky a anglicky hovoriacom svete sa postupne stal priam ikonickým autorom, ale táto próza spolu s debutom Satanské tango zrejme aj vďaka filmom Bélu Tarra, ktoré vznikli na ich základe, zostávajú najznámejšími dielami autora.

Prvú fázu Krasznahorkaiho tvorby charakterizuje „temné vizionárstvo“. Stredobodom románového sveta Melanchólie vzdoru je úpadok, hrôza a skľúčenosť, bazálnym nastavením väčšiny postáv násilie a zloba. Všetci trpia a všetci utrpenie spôsobujú, hranice medzi vrahmi a obeťami sa stierajú. Azda jediným nevinným človekom je poštár Valuska, mladík, ktorého život vypĺňa nekonečný údiv nad dokonalosťou vesmíru a silná potreba prijať druhých a byť druhými prijatý. Podľa autorových slov sa jestvovanie Valusku v tomto beznádejnom, stupídnom svete nedá vysvetliť.

Prekladať túto knihu znamenalo rozpletať autorove niekoľkoriadkové, sem-tam niekoľkostranové komplikované, ale neúprosne precízne vety, a spletať ich myšlienky do slovenských viet, a pritom neustále sa pýtať, či sa s myšlienkami prenáša do nich aj hudobná krása a rytmus, ktoré si autor tak cení.

V 2015 dostal Krasznahorkai vtedajšiu Man Bookerovu medzinárodnú cenu. Bol posledný, kto ju získal pod týmto názvom a za celkový prínos do svetovej literatúry (o rok nato sa cena premenovala a udeľuje sa za konkrétnu knihu preloženú do angličtiny), ale zároveň prvý autor, pri ktorom sa objavili aj mená jeho prekladateľov. Sumu určenú prekladateľovi autor rozdelil medzi Georgea Szirtesa (preložil Satanské tango a Melanchóliu vzdoru) a Ottilie Mulzet, ktorá prekladá jeho knihy z neskoršieho obdobia.

Gabriela Magová

Preklad: Gabriela Magová
Doslov: Judit Görözdi
Redakcia: Zuzana Šmatláková
Korektúry: Ivana Gibová
Dizajn: Matej Vojtuš
Vydavateľstvo: BRAK (2020)

Chimamanda Ngozi Adichie: Polovica žltého slnka

Týmto v poradí už štvrtým prekladom diela nigérijskej spisovateľky Chimamandy Ngozi Adichie sa spláca ďalší dlh slovenskému čítajúcemu publiku. V románe Polovica žltého slnka (pôvodne 2006; 2021 vo vydavateľstve Absynt) sa spisovateľka vyrovnáva s bolestivou stránkou histórie svojej vlasti – s nigérijsko-biafranskou občianskou vojnou v rokoch 1967 – 1970. Vojnu sprevádzali masové etnické čistky a hladomor a navždy poznamenala budúce generácie. Adichie nám poskytuje komplexný pohľad na dejiny krajiny, ktorá vznikla ako dôsledok necitlivých koloniálnych rozhodnutí, neodzrkadľujúcich rozmanité etnické zloženie daného regiónu. Na pozadí politických udalostí sa odohrávajú príbehy obyčajných ľudí – ľúbostný vzťah vzdelaných panafrických idealistov Odenigba a Olanny, tŕnistá cesta ich pomocníka v domácnosti Ugwua z buše, ako aj milostný vzťah Olanninej sestry Kainene a britského novinára Richarda. Adichie do príbehu ukotvuje metamotív písania knihy o dejinách Nigérie, posúva dej po časovej osi tam a späť, strieda rozprávačskú perspektívu, štedro svoje čitateľky zahŕňa miestnymi reáliami. Kniha vďaka tomu nie je len suchým historickým exkurzom do africkej krajiny, ktorá v 60. rokoch predstavovala symbol ignorantstva (cynického kalkulu?) veľmocí a prevahy mocenských záujmov nad životom jednotlivých ľudí.

Počas prekladu tohto objemného románu som sa musela vysporiadať najmä s prenosom množstva exotických kultúrnych i materiálnych špecifík (tradičné zvyklosti, pokrmy a flóra) a tiež som musela (pri násilných scénach) priškrtiť emócie. Za bedlivú redakciu ďakujem Marte Blaškovej Maňákovej.

Kristína Karabová

Preklad: Kristína Karabová
Redakcia: Marta Blašková Maňáková
Obálka: Pavlína Morháčová
Vydavateľstvo: Absynt (2021)

Olga Grjasnowa: Právna nejasnosť jedného manželstva

K spisovateľke Olge Grjasnowej (1986, Baku) mám špecifický vzťah – jej literárny debut Rus je ten, ktorý miluje brezy (2014, Premedia) nebol iba predmetom môjho akademického skúmania, ale aj mojím prvým knižne vydaným prekladom. O to viac sa teším, že v slovenčine môže vyjsť aj Grjasnowej druhý román Právna nejasnosť jedného manželstva (2020, Literárna bašta). Mám veľmi rada Grjasnowej jazyk, aktuálne témy, úsečnosť, iróniu, rozhľadenosť, sčítanosť a kritickosť. Právna nejasnosť jedného manželstva je príbehom troch mladých ľudí. Leyla chce iba jedno: tancovať. Po zranení sa však môže s Boľšim teatrom v Moskve rozlúčiť. Altay je psychiater. Po tom, čo sa zabil jeho priateľ, nedovolí nikomu, aby sa k nemu priblížil. Altay a Leyla uzatvárajú manželstvo, len aby ich rodiny nemali zbytočné otázky a zachovali ilúziu heteronormatívnej rodiny. Chcú začať odznova, v Berlíne, ale do ich života vstúpi nepredvídateľná Jonoun. Olga Grjasnowa vo svojom druhom románe, ktorý sa odohráva medzi Baku, Berlínom a Moskvou, rozpráva o dvoch ženách a mužovi, ktorí pátrajú po svojich koreňoch, túžia po láske a zároveň netušia, ako s láskou žiť. Nezastaviteľný milostný trojuholník v románe o šťastí a nešťastí v časoch, keď sa všetko javí ako možné.

Paulína Š. Čuhová

Preklad: Paulína Š. Čuhová
Redakcia a korektúry: Zuzana Bariaková, Laura Klimová
Obálka: Elena Čániová
Vydavateľstvo: Literárna bašta (2020)

Michel Houellebecq: Možnosť ostrova

Možnosť ostrova je môj najobľúbenejší román od Michela Houellebecqa. Beriem ho ako pokračovanie románu Elementárne častice z roku 1998, v ktorom prvýkrát spomína životný príbeh ako možný nosič informácií pre nový druh človeka, ktorý prekonal hranice času a smrti. Možnosť ostrova je životným príbehom komika Daniela, ktorý sa začiatkom dvadsiateho prvého storočia náhodou, zo zvedavosti a zúfalstva (ako to u Houellebecqových rozprávačov býva) pridal k ezotericko-vedeckej sekte. V knihe jeho rozprávanie komentuje jeho 24. a 25. klon.

Prekladať román, kde sa strieda pôžitok s nudou, filozofické úvahy o láske a večnosti s opismi satirických filmov, ktoré si uťahujú z paradoxov (ešte stále) súčasnosti, v roku 2020 bolo rozhodne nesmierne zaujímavé.

Daniel24 a Daniel25 žijú v úplnej izolácii, pretože svet je inak neobývateľný, zničený ekologickými katastrofami označovanými ako Prvé a druhé zmenšenie či Veľké sucho. Komunikujú len s inými klonmi a prostredníctvom siete si posielajú šifrované správy, rozpixelované obrázky zmiznutého sveta. No za túto cenu môžu žiť večne.
Možnosť ostrova nesklame čitateľa dystópií ani človeka, ktorý má Michela Houellebecqa z nejakých vlastných pohnútok rád.

Kamila Laudová

Preklad: Kamila Laudová
Redakcia: Martina Kubealaková
Obálka: Barbara Šajgalíková, použitý bol obraz Patrície Koyšovej
Vydavateľstvo. Inaque (2021)

Clarice Lispector: Blízko divokého srdca

Románová prvotina najvýznamnejšej brazílskej autorky Clarice Lispectorovej, ktorú napísala ako dvadsaťdvaročná študentka. Kniha zaznamenala okamžitý úspech u čitateľov aj u kritiky. Kritici jej dielo nazvali najlepším románom, aký kedy žena napísala v portugalskom jazyku a jeho autorku označili za najvýraznejšiu osobnosť brazílskej literatúry. Získala zaň Cenu Graçu Aranhu za najlepší románový debut roku 1943.

Introspektívny román nemá klasickú dejovú líniu, zameriava sa na stavy a pocity hlavnej hrdinky Joany, mladej ženy, ktorá sa v myšlienkach vracia do detstva i rokov stroskotaného manželstva. Jej príbeh je nielen prienikom do vnútorného sveta hĺbavej dievčiny s vlastným vnímaním jazyka i všetkého okolo seba, ale aj úsilím preniknúť k podstate ľudskej existencie. Táto snaha spisovateľku sprevádzala celý život. Poznačená silnou židovskou tradíciou i katolíckym prostredím Brazílie, kam jej rodina emigrovala z Ukrajiny, keď mala Clarice len rok, neúnavne hľadala vlastnú cestu, ako preniknúť pod povrch vecí, dostať sa hlbšie, k spirituálnej podstate ľudského života.

Prekladanie tohto textu nebolo jednoduché. Autorka vo svojej tvorbe nikdy nebrala ohľad na štandardné gramatické schémy a umelecké konvencie. Nerešpektuje pravidlá diakritiky, vytvára novotvary, opakuje vety i slová, jej štýl je často znepokojujúci. Ako píše novinár a spisovateľ José Castello, písala, lebo stále čosi hľadala. Používala slová, aby sa dostala za ne, aby ich prekonala a zničila. Kanadská spisovateľka Claire Varin, ktorá napísala o Clarice Lispectorovej dve knihy, tvrdí, že do jej diela prenikneme skôr intuíciou než chladným rozumom. Odporúča čítanie, pri ktorom sa sami staneme Clarice. Dúfam, že sa mi to pri preklade aspoň trochu podarilo a že do jej sveta úspešne preniknú aj slovenskí čitatelia.

Jana Benková Marcelliová

Preklad: Jana Benková Marcelliová
Redakcia: Katarína Jusková
Obálka: Martin Mistrík
Vydavateľstvo: Portugalský inštitút (2021)

Súčasná egyptská literatúra: Dystópia, cenzúra a Arabská jar

Egyptská literatúra je v našom kultúrnom prostredí prakticky neznáma. Za myšlienkou knihy Súčasná egyptská literatúra: Dystópia, cenzúra a Arabská jar stála celkom na začiatku túžba predstaviť slovenskému čitateľovi literárnu tvorbu mladej egyptskej generácie, až neskôr z nej vyrástla publikácia dvojakého charakteru – popri odbornej časti obsahuje aj malú antológiu diel súčasnej egyptskej literatúry. Celkovo osem textov približuje čitateľovi život a psychológiu mladej generácie Egypťanov a hoci sa úryvky zameriavajú najmä na odraz spoločensko-politickej situácie v krajine, okrem románovej tvorby (Dunjá Kamál, Yasmine El Rashidi) sú medzi nimi aj memoáre (Ahdaf Soueif), dystópie (Basma ‘Abdal‘azíz, Ahmad Nádží), báseň-román (Júsuf Rachá), dlhá poviedka (Ahmad al-‘Ájidí) a grafický román (Madždí aš-Šáfi‘í). Texty sú vtipné aj ponuré, odrážajú optimizmus, ale tiež melanchóliu a hnev, zobrazujú realitu poeticky, s nadhľadom i satiricky. Ak vás zaujíma, ako by vyzerala Káhira, keby nemala Níl, ak sa chcete stať svedkom bankovej lúpeže v grafickom románe, alebo sa túžite aspoň na okamih ponoriť do lokálneho variantu kafkovskej byrokracie, prípadne sa radi necháte unášať schizofrenickým rozprávaním v štýle Palahniukovho Klubu bitkárov, určite vám odporúčam pridať si na čitateľský zoznam aj túto knihu. Pevne verím, že aktuálna egyptská literárna tvorba vám prinesie aspoň taký nevšedný čitateľský zážitok ako mne samej.

Katarína Bešková

Autorka odborných textov, zostavovateľka a prekladateľka antológie: Katarína Bešková
Redakcia: Veronika Bešková, Pavol Kršák
Obálka: Mohamed Sayed
Vydavateľstvo: Veda (2020)