Z prekladu anglofónnej fantastiky na Slovensku I: Lovecraft a starí majstri nadprirodzeného hororu kritika

Preklad nám prináša príbehy z iných svetov. Umožňuje nám spoznať čosi cudzie, čosi „iné“, či už inú kultúru, názor alebo pohľad na vec. V nasledujúcich riadkoch by som sa chcel zamerať na preklad tých príbehov, ktoré možno nazvať vo svojej podstate skutočne extraterestriálnymi – mimozemskými, doslova z iných svetov – na preklad tzv. špekulatívnej fikcie.

Na úvod by som chcel v stručnosti ozrejmiť, čo je to špekulatívna fikcia (ďalej len tradičná skratka SF). Čitateľovi je tu intuitívne zrejmá príbuznosť s bežnejším pojmom fantastika. Z viacerých dôvodov, okrem iného aj preto, aby som predišiel zamieňaniu pojmov fantastika a fantasy, radšej používam označenie SF, opierajúc sa o dielo Ondreja Herca¹, prakticky zakladateľa slovenskej teórie modernej fantastiky: Špekulatívna fikcia (ďalej len tradičná skratka SF) sa rozumie, veľmi zjednodušene, ten typ (nielen) literárnej fikcie, ktorej vnútorný svet sa bytostne odlišuje od čitateľovej reality. Tento termín tak zastrešuje sci-fi, fantasy a (nadprirodzený) horor, ako aj všetky ťažko klasifikovateľné diela medzi nimi či ich prieniky s klasickejšími žánrami.

SF sa dlhodobo teší veľkej čitateľskej obľube a komerčnému úspechu, dnes možno viac než kedykoľvek predtým. Obľúbenosť SF možno badať na všetkých frontoch – z desiatich najúspešnejších filmov minulého roka je deväť nespochybniteľne SF² a desiaty by neexistoval bez inšpirácie SF komiksovou predlohou. Videohry, ktoré už od najranejších titulov častejšie budujú skôr na špekulácii ako na realistickom deji, už nie sú len doménou malých skupiniek fanúšikov. Tržbami totiž už pár rokov konkurujú filmu. A čo sa literárnej sféry týka, keď píšem tieto riadky, medzi desiatimi najpredávanejšími titulmi jedného z najväčších slovenských kníhkupeckých reťazcov sú štyri SF diela, zastúpené je klasické sci-fi, moderné fantasy aj nadprirodzený horor.³
Napriek existujúcemu a rastúcemu záujmu o zahraničné aj domáce SF⁴ je na pultoch našich kníhkupectiev možno nájsť len za hrsť SF titulov v slovenskom jazyku. Tolkien nikdy nechýba, dlhodobej obľube sa teší Stephen King, no až na pár výnimiek sa slovenského vydania dočká len málo diel z bohatej svetovej produkcie.

1) HEREC, O. 2008. Z teórie modernej fantastiky. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2008. ISBN 978-80-89222-50-6.
2) Podľa údajov zo subportálu IMDB Box Office Mojo (https://www.boxofficemojo.com/year/world/2019/) sú to Avengers: Endgame, Leví kráľ, Frozen II, Spider Man: Ďaleko od domova, Captain Marvel, Joker, Star Wars: Vzostup Skywalkera, Toy Story 4, Aladdin a Jumanji: Ďalší level. Pripúšťam, viaceré z nich sú určené aspoň čiastočne aj pre detského diváka – tu sa hranice SF rýchlo rozplývajú.
3) K 10. augustu 2020 na stránkach Martinusu v zozname najpredávanejších titulov sú Bezhviezdne more Erin Morgensternovej, Asimovova Nadácia a Impérium, Kingova Inštitúcia a ešte nepreložená kniha Midnight Sun od Stephanie Meyerovej priamo v angličtine. Zástupca domácej SF produkcie – Juraj Červenák a jeho Štrkáč Callahan sú tesne pod hranicou top 10.
4) Napríklad nezávislému vydavateľstvu Hydra sa darí publikovať žánrové diela slovenských spisovateľov konzistentne od roku 2012.

Vydavatelia si SF tituly na preklad často vyberajú „na istotu“, zrejme na základe medzinárodného úspechu spojeného s audiovizuálnou adaptáciou – či už sú to Dobré znamenia od Pratchetta a Gaimana alebo Pieseň ohňa a ľadu. Treba však vyzdvihnúť snahu viacerých vydavateľstiev rozšíriť ponuku, ktorú slovenskí čitatelia zjavne oceňujú – napríklad nové vydania Asimovovej Nadácie z dielne Lindeni sú rozhodne úspešné aj komerčne. V posledných rokoch záujem slovenských vydavateľov o SF badateľne stúpol a ponuka je bohatšia než kedykoľvek predtým. Spoločným menovateľom je však stále v zásade anglofónny pôvod diel,⁵ prominentných výnimiek z tejto kultúrnej predpojatosti je len pár, z radu vytŕčajú taký Andrzej Sapkowski, Dmitry Glukhovsky, John Lindquist, pri veľmi liberálnom chápaní SF aj viacerí autori hispanoamerickej fantastiky. Stále však môžeme tvrdiť, že pokiaľ chce slovenský čitateľ spoznať aj iné všeobecne známe a komerčne úspešné SF diela, je odkázaný na české preklady. Dokazujú to aj reakcie čitateľov: České preklady a pôvodiny sú predmetom diskusií podstatne častejšie než slovenská domáca a prekladová tvorba.⁶

Iste, ťažko namietať voči ekonomickým faktorom. Slovenský knižný trh je malý a spoločný trh česko-slovenský (lebo o ňom možno v prípade SF jednoznačne hovoriť) takmer bez výnimky rozumie češtine, no nie slovenčine. Predsa však možno tvrdiť, že aj v neideálnom svete by mali mať slovenskí čitatelia prístup k väčšiemu množstvu prekladovej SF vo vlastnom jazyku.

Významný predstaviteľ telavivskej translatologickej školy Gideon Toury⁷ vyslovil myšlienku, že národná literatúra je systém, kde má svoje miesto aj prekladová tvorba. Je pritom logické, že najmä malé kultúry nedokážu vlastnou produkciou vyhovieť všetkým očakávaniam a preferenciám čitateľov (rovnako to platí v konečnom dôsledku pre všetky formy umenia). Práve preklad umožňuje malým kultúram dopĺňať, čo im vo vlastnom vývoji chýba.

5) Faktom zostáva, že SF sa skutočne sformovala a dlhodobo dominuje práve v anglofónnom kontexte, reprezentácia rôznych jazykov v slovenských prekladoch sa teda štatisticky možno až tak neodchyľuje od globálnej situácie v produkcii SF.
6) Pre ilustráciu len jeden príklad: na prvej strane článkov venovaných literatúre na komunitných stránkach Multiverzum sa v čase písania tohto textu viac než polovica článkov zaoberá publikáciami v češtine.
7) TOURY, G. 2012. Descriptive Translation Studies – and beyond. 2nd. ed. Amsterdam: John Benjamins, 2012. ISBN 978-90-272-7459-5.

Položme si možno špekulatívnu, no predsa dôležitú otázku: Ktoré diery by bolo treba v kontexte SF literatúry dostupnej slovenským čitateľom zaplátať? Počet domácich autorov, ktorí sa dnes venujú rôznym žánrom SF, každým rokom narastá; súčasní zahraniční autori tiež dostávajú priestor, hoci ako idealista by som rád u nás videl aj mnohé iné novšie diela (napríklad takých avantgardistov ako China Miéville). Dobiehať by sme však mali najmä formatívnu fázu SF. Veď slovenských spisovateľov vytvárajúcich špekulatívne vnútorné svety svojich diel v dobe, keď v prvej polovici dvadsiateho storočia sci-fi a fantasy nadobúdali svoju modernú podobu, bolo možno spočítať na prstoch. Spomedzi mien ako Václav Chlumecký Enšpenger a Anton Emanuel Timko dnes širšia čitateľská verejnosť pravdepodobne spozná len Ivana Kraska (List mŕtvemu ako zrejme prvá slovenská fantastická poviedka by mohol vyjsť aj v takom Weird Tales) a Františka Švantnera (Nevesta hôľ sa síce vyučuje v rámci prózy naturizmu, právoplatne však toto dielo možno interpretovať aj ako horor).

Tu prirodzene vyvstáva druhá otázka: Pokrýva vôbec slovenská prekladová produkcia túto vývojovú etapu SF? Sú nám dostupné tie diela, ktoré položili základy dnešnej podoby žánrov SF a monumenty stojace na týchto základoch, ktoré sú predobrazmi súčasným autorom? Áno aj nie. Už som spomenul, že Tolkienov Pán prsteňov je na pultoch kníhkupectiev stálicou od prvého vydania v roku 2001 aj že Asimovova Nadácia je dnes (opäť) trhák, no mnohí prominentní spisovatelia ostávajú nepreložení. Kritici sa na totožnostiach otcov (či matiek) žánrov SF nie vždy zhodnú: pre fantasy to je často George MacDonald, inokedy Lord Dunsany; za prvý vedecko-fantastický román po vzore Briana Aldissa považujeme Shelleyovej Frankensteina. MacDonaldove knihy aj Moderného Prométea si, našťastie, možno prečítať aj v slovenčine, no po Dunsanym niet ani stopy. Nových prekladov či reedícií sa v ostatných rokoch dočkali aj diela iných skorších velikánov žánrov, či už C. S. Lewisa alebo H. G. Wellsa a Julesa Vernea, no napríklad takí Fritz Leiber a Robert E. Howard, predstavujúci inú vývojovú vetvu fantasy než Tolkien, sú dostupní len po česky.

Pozornému čitateľovi iste neuniklo, že v tejto krátkej sonde do súčasného stavu prekladovej SF som opomenul horor. Nadprirodzená hrôza v slovenskej literatúre v minulosti totiž nebola doma. Napriek tomu, že Dobšinského rozprávky sú hrôzostrašné aj nadprirodzené viac než dosť, pôvodná autorská tvorba, „moderný“ horor, u nás v dobe vzniku a rozkvetu žánru takmer úplne absentuje. Pokiaľ chceme, môžeme takto chápať vyššie menovaného Švantnera, ťažko však nájsť ďalších predstaviteľov. Dopĺňa prekladová produkcia pre nášho čitateľa absentujúcu domácu hororovú tvorbu? A kde sa začína moderný horor? Túto otázku som položil viacerým priateľom a známym, zväčša laikom. Mnohí okamžite menovali E. A. Poea, ktorý nepochybne žáner výrazne ovplyvnil, no k modernej estetike hororu sa približuje len čiastočne. Kde teda hľadať? Dnes prevláda názor, že moderný horor, tak ako aj fantasy a sci-fi, sa sformoval (okrem iného) na stránkach amerických tzv. pulpových časopisov. Tie poskytli priestor Howardovi či Leiberovi, Asimovovi aj Bradburymu. Práve tu publikovali svoj nadprirodzený horor Robert Bloch, Frank Belknap Long, Clark Ashton Smith, Robert E. Howard (jeho známejšia conanovská fantasy zatieňuje vynikajúcu hororovú tvorbu), E. Hoffman Price, Henry Kuttner a mnohí iní. Spomedzi týchto autorov však vyčnieva jeden, ktorý neodškriepiteľne ovplyvnil už svojich súčasníkov a ktorého za otca moderného hororu už takmer univerzálne označujú kritici, literárni vedci, ale aj bežní milovníci žánru – Howard Phillips Lovecraft. A tu, drahí čitatelia, leží kameň úrazu.

Ďalej sa sústredím práve na Lovecrafta, no aj on je len jedným, hoc prominentným, príkladom či symptómom podstatne väčšieho problému. Napriek výraznému, hoci stále skromnému, zlepšeniu situácie v oblasti sci-fi a fantasy, v nadprirodzenom horore výrazne zaostávame. Z kultových anglofónných majstrov hororu sa čitateľ neistý si svojou angličtinou dostane len k veľmi úzkemu výberu, a to opäť takmer výlučne v češtine (výnimku tvorí snáď len notoricky známy Poe).

Revolucionári iných žánrov SF sa už pozornosti slovenských vydavateľstiev dočkali, tak prečo nie Lovecraft? Potenciálne relevantných faktorov je tu hneď niekoľko. Tým očividným je, že jeho (takmer) kompletná (literárna) tvorba vyšla v rokoch 2010-2014 v piatich zväzkoch v češtine. Druhým faktorom môže byť určitá kontroverznosť spisovateľa. Dnes, keď si verejne činné osoby a spoločnosti musia dávať pozor na politické implikácie svojich činov a výrokov, je ľahké pochopiť, že vydavateľ sa môže báť uviesť do edičného plánu autora známeho ako rasistu a xenofóba⁸, ktorého meno sa v zahraničí v poslednom desaťročí skloňuje v mnohých sporoch o morálke a morálnosti autora a jeho tvorby. Tretím faktorom, významovo porovnateľným s tým prvým, je jeho relatívna neznámosť na Slovensku. Keď som sa s Lovecraftom pred takmer pätnástimi rokmi stretol prvý raz ja, už mal svoj kult, ale všeobecne známy nebol ani v anglofónnom kontexte, tobôž nie u nás. Situácia sa však odvtedy radikálne zmenila. S popularizáciou SF sa rozšírilo všeobecné povedomie (okrem iného aj) o klasických autoroch. Ľudia začali skúmať, kto je ten Lovecraft, ktorého za veľký vzor pre svoju tvorbu považujú v literatúre napríklad Stephen King a Alan Moore, vo filme zas Guillermo del Toro alebo John Carpenter. V angličtine sa rozšíril termín „lovecraftian“, teda lovecraftovský – týmto prídomkom recenzenti v posledných rokoch charakterizujú čoraz viac literárnych aj multimediálnych diel inšpirovaných poetikou tohto autora.⁹ Vlani sa na striebornom plátne objavila (značne voľná, no predsa) adaptácia Lovecraftovej Farby z kozmu. Je to prvý takýto veľkoprodukčný počin a zdá sa, že nie je posledný.¹⁰ Už aj naše špecializované obchody (napr. Funtastic či Nekonečno) ponúkajú v sortimente doplnkov figúrky cefalopoidných monštier z Lovecraftovho delirického panteónu a v regáloch si pre záujemcov držia aj anotované anglické verzie jeho poviedok a noveliet. Lovecraft sa jednoducho stal globálnym fenoménom literatúry aj popkulúry. Za týchto okolností nie je neopodstatnené predpokladať, že aj slovenský čitateľ zo zvedavosti siahne po knihe s jeho menom na chrbte.

8) Nie je tu priestor na rozsiahlejšiu diskusiu na túto tému – podstatne erudovanejší hodnotitelia než ja jej už venovali mnoho strán. Faktom však je, že Lovecraft by bez týchto vlastností nebol Lovecraftom a horor by dnes možno vyzeral inak, keby sa autor, ktorého najcitovanejší výrok je „Najstarší a najsilnejší pocit ľudstva je strach, a najstarší a najsilnejší druh strachu je strach z neznáma.“, nedesil cudzosti.
9) Ťažko však presne povedať, čo toto slovo znamená. Rôzni ľudia za to pravé lovecraftovské totiž často považujú divoko odlišné veci: Niekomu celkom prosto stačí, aby sa v diele objavila obluda s chápadlami, iní trvajú na umiestnení deja do univerza, ktoré vytvoril Lovecraft, a podaktorí zas za lovecraftovské považujú len tie hororové diela, ktoré budujú na hrôze z uvedomenia si ľudskej bezvýznamnosti vo väčšom kolobehu bytia. Možno najtypickejším prejavom lovecraftovskosti (hoci niektorí kritici by so mnou celkom určite nesúhlasili) je absolútna „inakosť“, – namiesto tradičných duchov a upírov sú monštrá tohto typu hororu vo svojej pravej podobe neuchopiteľné ľudskými zmyslami či kogníciou – dnes celkom známym a celkom dobrým príkladom je titulné To z Kingovho románu.
10) Režisér Richard Stanley sa nechal počuť, že Lovecrafta chce uviesť do kín znovu, vraj už pracuje na Dunwichskej hrôze.

Dopyt by tu podľa všetkého bol. Čo ale ponuka? Veľké kníhkupectvá Lovecrafta v slovenčine neponúkajú, no bolo by možné ho nájsť v antikvariátoch. Vyšli u nás tri zbierky poviedok – Tá vec na prahu (Knižná dielňa Timotej, 1999), Prichádza z temnôt (Formát, 2009) a Outsider: hrôzostrašné poviedky (Milénium Plus, 2002), posledná menovaná však nie je dostupná ani v Slovenskej národnej knižnici v Martine a nenašla si cestu ani na moju poličku. Samostatne vyšla novela Prípad Charlesa Dextera Warda (Formát, 2001). Zaujímavé je, že prekladu sa dočkal aj Lovecraftov teoretický traktát Nadprirodzená hrôza v literatúre (Formát, 1997). Existencia týchto kníh však na situácii nič nemení – človek sa k nim dnes dostane len v pár knižniciach, prípadne v súkromných kolekciách dlhoročných zberateľov. Dotlač by bola riešením, no nie ideálnym. Po prvé preto, že poviedky v týchto zbierkach sú síce zväčša reprezentatívnou vzorkou autorovej tvorby (odhliadnuc od rozhodnutia zodpovedných osôb začleniť do nich Horor v múzeu), no chýbajú v nich napríklad Herbert West – reanimátor a V horách šialenstva, ktoré patria medzi najčastejšie odkazované a najformatívnejšie pre neskorších autorov (či už literárnych, filmových alebo herných diel).¹¹ Druhým problémom je vek prekladov. Všetci vieme, že preklady starnú.¹² Čo ale spomínané texty? Veď majú „len“ nejakých dvadsať rokov. Tu ale vstupuje do hry zmena globálneho kontextu. Ako som uviedol, v čase vydania týchto zbierok ešte Lovecraft nebol fenoménom, akým je dnes. Vlastná čitateľská interpretácia prekladateľov preto na niektorých miestach viedla k nie najšťastnejším riešeniam¹³, ktoré v súčasnosti, keď tieto texty vstupujú do bohatých intertextuálnych vzťahov aj s audiovizuálnymi dielami, nezodpovedajú čitateľským očakávaniam. V kombinácii s inými chybičkami daných prekladov¹⁴ by si teda prípadná reedícia vyžadovala aj systematickú revíziu.

Slovenské vydanie aspoň najpopulárnejších Lovecraftových textov by však bolo vítané v akejkoľvek podobe. Hoci predchodcovia moderného hororu – či už Stoker, Poe alebo Chambers¹⁵ – sa zaslúženého rešpektu dočkali a v prekladoch sa objavuje aspoň výber z najúspešnejších súčasných autorov, máme tu zívajúcu dieru v prekladoch diel autorov z formatívnej éry moderného hororu.

11) Bez ohľadu na fakt, že Herberta Westa kritici takmer univerzálne považujú za Lovecraftov najslabší výtvor.
12) A to podstatne rýchlejšie ako domáca tvorba. Dôvodom môže byť vývin jazyka či štylistickej normy alebo zmena kontextu. Tento jav translatológovia nazývajú starnutie prekladu a je dôvodom, prečo by každá generácia čitateľov mala mať svoje vlastné preklady aspoň najvýznamnejších diel svetových klasikov. Preto má Dostojevského Zločin a trest od roku 1932 dodnes už aspoň 7 vydaní.
13) Pre stručnosť len jeden príklad: V preklade poviedky Volanie Cthulhu má napríklad dnes už ikonická titulná entita, v diele opísaná ako niečo medzi drakom a chobotnicou, miesto chápadiel tykadlá.
14) Viac informácií o týchto prekladových zbierkach nájdete v KAŽIMÍR, M. 2015. Poviedková tvorba H. P. Lovecrafta v preklade do slovenčiny : diplomová práca. Nitra: UKF, 2015. V žiadnom prípade tu nechcem kritizovať prekladateľov. Lovecraft je notoricky známy svojou štylistikou, ktorej vyumelkovanosť a ťažkopádnosť sa ponášajú na niečo medzi barokovou katedrálou a lietadlovou loďou, takže preklad jeho diel je priam herkulovská úloha.
15) Chambersov Kráľ v žltom sa dočkal prekladu (vo vydavateľstve Európa v roku 2015), presne tak ako mnohé iné diela, len po komerčnom úspechu na audiovizuálnej scéne, v tomto prípade prvej série seriálu True Detective.

Nie je to len Lovecraft. Aj Clark Ashton Smith, Algernon Blackwood, Arthur Machen a mnohí iní si zaslúžia miesto aj v knižniciach slovenských fanúšikov tohto žánru. Zdá sa však, že máme dôvod na optimizmus: S rastúcim povedomím a vplyvom na medzinárodnej scéne a komerčnými úspechmi adaptácií a interpretácií jeho tvorby sa snáď v ďalšej etape renesancie prekladovej SF na Slovensku vydavatelia zamerajú aj na fenomén menom Lovecraft.

Martin Kažimír

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!