Frankenstein v Bagdade: strašidlá prekladu (z druhej ruky) kritika

Tvorba spisovateľov z arabského sveta sa k slovenskému čitateľovi dostane v jeho rodnom jazyku len zriedka. Knižné preklady z arabskej literatúry, ktoré za poslednú dekádu vyšli v slovenčine, by sa dali poľahky zrátať na prstoch oboch rúk. Arabská literárna tvorba pritom rozhodne má čitateľom čo ponúknuť, je obsahovo bohatá a žánrovo i tematicky rozmanitá.

Začiatkom roka 2020 vyšiel vo vydavateľstve Premedia slovenský preklad románu Frankenstein v Bagdade (Fránkštájn fí Bagdád, 2013) od irackého spisovateľa, básnika a scenáristu Ahmada Sa‘dáwího (1973).  Dej románu vychádza z fantastickej myšlienky, že telo pozošívané z častí obetí násilných incidentov v Bagdade počas americkej okupácie Iraku odrazu ožije a začne sa mstiť vinníkom, ktorí majú jednotlivé osoby na svedomí. Ocitá sa však v bludnom kruhu násilia a napokon dochádza k záveru, že vo vojne sa ľudia nedelia na zločincov a nevinných, ale každý je svojím spôsobom obeť a zároveň má na rukách krv. Román, ktorý zachytáva osudy starinára Hádího, novinára Mahmúda, starej vdovy Elišvy a celého spektra vedľajších postáv, čerpá inšpiráciu zo skutočných udalostí, no zaodieva ich do plášťa surrealizmu a fantastiky s prvkami hororu. Hlavná myšlienka diela sa zrodila v autorovej hlave v čase, keď ešte ako korešpondent pre arabskú verziu BBC v roku 2006 stretol v miestnej márnici muža, ktorý požadoval, aby mu vydali telo jeho brata, zabitého pri jednom z výbuchov. Zamestnanec márnice mu pri pohľade na pomiešané časti tiel obetí – toho jediného, čo po nich zostalo – povedal, že ak chce, nech si bratovo telo vyskladá. Román svojím nevšedným námetom a osobitým štýlom, kombinujúcim tradičné arabské rozprávačské umenie a súčasný jazyk, okamžite vzbudil záujem čitateľov aj literárnych kritikov. Dielo získalo v roku 2014 Medzinárodnú cenu za arabskú prózu (IPAF) a v roku 2018 sa dostalo dokonca do užšieho výberu Medzinárodnej Bookerovej ceny.

Slovenská verzia románu, ktorej autorom je Samuel Marec, však nie je preklad z arabského originálu, ale ide o nepriamy preklad alebo preklad z tzv. druhej ruky. Prekladateľ nepracuje s pôvodinou, ale vychádza z už existujúceho prekladu do iného jazyka, v tomto prípade angličtiny. Tento typ prekladu sa v súčasnosti vníma prevažne negatívne, predovšetkým pre riziko výraznejšieho odklonu od originálneho diela z hľadiska obsahu aj formy¹, resp. výsledok v takom prípade ovplyvňujú dva základné faktory – výkon prekladateľa a kvalita sprostredkujúceho prekladu². V nasledujúcich riadkoch budeme analyzovať preklad z hľadiska oboch faktorov a pokúsime sa dospieť k záveru, či slovenský preklad diela Frankenstein v Bagdade možno považovať za adekvátny a ekvivalentný voči jeho arabskému náprotivku a poukázať na prípadné problémy a riziká spojené s prekladom z druhej ruky vo všeobecnosti.

1) K tomuto názoru sa prikláňa aj organizácia UNESCO, podľa ktorej je jedna zo základných prekladateľských zásad prekladať z originálneho diela a k prekladom z druhej ruky sa uchyľovať len v nevyhnutných prípadoch. Výskum v oblasti nepriameho prekladu, ktorému sa aktuálne venuje Hanna Pięta z Lisabonskej univerzity, však ukazuje, že preklad z prekladu nemusí byť v porovnaní s jeho preferovanou alternatívou v zásade kvalitatívne horší.
2) Tieto dva faktory pomenoval už v roku 1975 maďarský literárny historik a prekladateľ György Radó v článku Indirect Translation.

Pochopenie textu

Problémom slovenského prekladu Frankensteina v Bagdade sú najmä tzv. negatívne posuny, ktoré pramenia z nepochopenia originálu, nedostatočnej znalosti jazyka či kontextu, nesprávneho prekladu alebo jeho štýlového ochudobňovania. V niektorých prípadoch ich má na svedomí tiež zlá orientácia v texte a nedbalosť, ale možno aj chýbajúca štylistická redakcia a očividná neprítomnosť porovnávacej redakcie. Ani na tiráži knihy sa nenachádza žiadna informácia o štylistickej redakcii alebo prípadnej odbornej konzultácii.
Na ilustráciu uvediem príklady výskytu negatívneho posunu: na s. 27 sa hlavný hrdina Hádí preváža v Náhimovom aute, pričom na predchádzajúcej strane sa jasne píše, že išlo o drevený voz ťahaný koňom. Pojem U.S. State Department je na s. 254 preložený ako ministerstvo vnútra, nie zahraničných vecí a osmanský dôstojník (Ottoman officer) sa v dôsledku nedostatočnej znalosti jazyka a reálií v slovenčine zmenil na tureckého úradníka (s. 110). Niekde vyplývajú významové posuny zo zámeny podobných slov s odlišným významom: indigenous = domorodý vs. ingenious = geniálny, dômyselný; s. 201: terrific = skvelý vs. terrifying = strašidelný a pod. Inokedy je dôvodom použitie nesprávneho významu viacvýznamového slova: s. 73: insecurity = neistota; ale aj nedostatok bezpečnosti (v ar. fawdá amníja); s. 136: poor = chudobný, nemajetný, ale tiež úbohý (v ar. miskín). Novinár Mahmúd je nezmyselne opísaný ako „neposedný“, a nie počerný (angl. swarthy, ar. asmar al-bašara). Robotníci, ktorí v arabskom origináli jedli tradičné iracké jedlá zakúpené v neďalekých vozíkoch s jedlom, sa v slovenskom preklade „prehrabávali vo vozíkoch a vyberali repu a fazuľu“ (s. 24). Rytina v tvare židovského svietnika na drevenej tabuli, ktorú objaví Hádí, je zase v slovenskom preklade „pečiatkou“ v tvare „lustra“.

V slovenskom texte sa nezriedka stáva, že sú jednotlivé osoby pomiešané a slová či konanie jednej prekladateľ prisudzuje inej (s. 23, 188, 202, 50). Najvýraznejšie to badať na s. 140, keď hlavná postava Ktotoje hovorí: „Myslím si, že som prvý skutočný iracký občan.“ Z arabského aj anglického textu je však zrejmé, že si to nemyslí on, ale jeden z jeho nasledovníkov, prezývaný Mladý blázon. Takýto zdanlivo malý odklon od originálu môže výrazne zmeniť čitateľov obraz o charaktere, zmýšľaní a najmä motivácii tohto bagdadského Frankensteina. Na mnohých miestach prekladateľ neuvádza k anglickým výrazom slovenský ekvivalent rovnakej intenzity či totožného významového odtieňa, ktorý by zapadal do kontextu. Na s. 194 napríklad jedna z postáv pri pohľade na zničenú sochu Panny Márie v slovenskom preklade zúri, namiesto toho, aby jej to bolo ľúto. Postavy sú dojaté, namiesto toho, aby boli rozrušené (s. 114), hnevajú sa, keď majú byť smutné (s. 111), preberajú sa z očarenia, a nie zo zamyslenia (s. 76). Elišvin kocúr má namiesto vystrašeného pohľadu strašidelné oči (s. 55).

Adekvátny preklad by sa mal okrem textovej úplnosti a významovej totožnosti usilovať o zachovanie osobitého štýlu autora a rešpektovať pravidlo dobrej slovenčiny. Dá sa však povedať, že v slovenskom vydaní Sa‘dáwího románu absentuje oboje. V preklade sa prejavuje hypnóza originálom, prekladateľ sa príliš pridŕža anglickej vetnej skladby a prekladá výrazy doslovne. Pri opise posteľovej scény medzi Mahmúdom a prostitútkou Zajnou zisťujeme, že dotyčná „nebola s ním“, a nie že bola počas aktu duchom neprítomná (s. 209). Inde zase Sofista nanášal strašidelnému tvorovi na tvár namiesto mejkapu „hustú vrstvu ženského krému“ (thick layer of woman’s foundation cream, s.145). Výraz „urbánne legendy“ (angl. urban legends) by sa dal omnoho prirodzenejšie preložiť ako historky či jednoducho legendy (arab. asátír). Úrad pre sledovanie a prenasledovanie (angl. Tracking and Pursuit Department) by zasa znel nepochybne o čosi menej ťažkopádne, ak by bol preložený ako Pátrací a vyšetrovací úrad. „Magazín“ prekladateľ pod vplyvom angličtiny používa namiesto zaužívaného slovenského ekvivalentu časopis.

Pokiaľ ide o štylistiku slovenského prekladu, veľmi rušivým dojmom pôsobí v texte opakované používanie tých istých slov po sebe, a to niekedy aj v  jednej vete. Napríklad na s. 39 sa slovo „videl“ nachádza celkovo až trinásťkrát, z toho päťkrát je použité po sebe. Výsledný text by znel nepochybne lepšie, keby sa v ňom obmieňali niektoré z množstva synoným, napr. zazrel, všimol si, zočil, spozoroval, sledoval, hľadel. V slovenskom texte tak môžeme natrafiť aj na vety typu: „Vždy ich videli na voze ťahanom jediným koňom, vždy vykupovali nepotrebné veci – hrnce a nádoby a nepotrebné spotrebiče“ (s. 26); „z vrecka vybral vrecko s červeným pieskom“ (s. 202) alebo „bol presvedčený, že je svojmu nadriadenému nadriadený“ (s. 203). Takýto postup sa rozhodne z hľadiska dobrej slovenčiny nedá obhájiť a zároveň vôbec nereflektuje štýl originálu, ba dokonca ani anglického prekladu. Slovenský čitateľ, nezvyknutý na literatúru a reálie Blízkeho východu, sa môže v dôsledku nedotiahnutej štylistiky v texte občas trochu stratiť a nelogické pasáže, chyby či kostrbatú štylistku pripisovať „orientálnemu“ charakteru diela, vlastnej zmätenosti z neznámej kultúry alebo dokonca umeleckej nedostatočnosti diela. Nemá však odkiaľ vedieť, že autor v skutočnosti používa poetický, sofistikovaný jazyk a neopakuje dva-, tri- alebo aj viackrát po sebe tie isté slová. Čitateľ sa môže mylne domnievať, že ide o osobitý štýl autora, prípadne predpokladá, že takýto je nebodaj charakter arabčiny. Môže sa stať, že si neuvedomí, že ide výlučne o výsledok prekladateľovej práce, keď radikálne mení, ba priam deformuje charakter diela a rukopis autora. K celkovej jazykovej stránke prekladu sa dá dodať, že by ho pozorné zásahy redaktorky/redaktora dokázali značne vylepšiť a okrem štylistických chýb odstrániť aj príležitostné preklepy a gramatické chyby. Ak by vydavateľ zabezpečil porovnávaciu redakciu, podarilo by sa zachytiť aj negatívne posuny v preklade.

Reálie a kultúra

Dej románu Frankenstein v Bagdade sa odohráva v rozličných bagdadských štvrtiach, uličkách, hoteloch, námestiach, kostoloch a kaviarňach a jednotlivé postavy sú zmesou rôznych náboženstiev, národností a etník. Zmienok o všelijakých irackých jedlách, nápojoch, arabských básnikoch, spevákoch či histórii nájdeme v diele naozaj požehnane. Ak sa chce prekladateľ dobre orientovať v texte diela, musí sa zákonite vyznať aj v miestnych reáliách. Preklad totiž nie je len procesom výmeny informácií medzi dvoma jazykmi, ale prebieha v ňom komunikácia medzi dvoma kultúrami. V preklade z druhej ruky je situácia ešte zamotanejšia, pretože do celého procesu vstupuje tretí, sprostredkujúci jazyk a s ním spojená kultúra čitateľa, ktorému je sprostredkujúci preklad určený. Slovenský preklad však obsahuje množstvo nesprávne pochopených narážok na kultúrne špecifiká. Ako príklad môžeme uviesť novinára Mahmúda, ktorý sa na s. 133 sťahuje do hotela na „Atibovej“ ulici (ar. Šári‘ al-atibbá’ – Ulica lekárov). Milá arabského predislámskeho básnika, Antaru ibn Šaddáda, Abla, ktorej zložil slávne ľúbostné verše, je zase v slovenskom preklade mužského rodu (s. 49). Na s. 69 sa dočítame, že sa obyvatelia štvrte snažili „nenápadne cez zamrežované okná nazrieť do starej a ošumelej mašrabíje“, čo navodzuje dojem, že spomínaná mašrabíja je akási miestnosť či búdka. Ide však o charakteristický prvok islámskej architektúry – ozdobnú drevenú okenicu mrežového charakteru, používanú na oknách či balkónoch, ktorá umožňovala obyvateľom domov nenápadne a nerušene sledovať dianie na ulici. Obyvatelia sa nesnažili nazrieť dovnútra, ale, naopak, hľadeli cez ňu von. Názvy etnicko-náboženských skupín Sabejci a Mandejci sú do slovenčiny preložené ako Sabaeáni a Mandeáni (109), dynastia Abbásovcov (750-1258), sa prezentuje ako „Abbasídovci“ (252). Púšť ar-Rub‘ al-Chálí na Arabskom polostrove (v angl. Empty Quarter) sa v slovenčine zmenila na Prázdnu časť Arábie (s. 202). Na s. 171 zas jedna z hlavných postáv spomína telefonát istej ženy, „ktorá Saidímu udelila titul hadžího“. Hadždží (v spis. ar. hádždž) je však oslovenie človeka, ktorý aspoň raz v živote podnikol púť do Mekky a často sa používa len ako úctivé označenie starších mužov. Nie je to teda titul, ktorý možno niekomu udeliť. Správnejšie by bolo znenie: „ktorá ho oslovovala hadždží“. Slovenský preklad však reflektuje prekladateľovo doslovné pochopenie anglického textu (who gave Saidi the title of haji, s. 180) v kombinácii s neznalosťou arabských reálií.

Samostatnou kategóriou pri prekladoch z arabčiny je prepis vlastných mien, ktoré by mali čo najlepšie vystihovať arabskú výslovnosť, no zároveň znieť v slovenčine čo najprirodzenejšie. Názvy a mená sú v slovenskom preklade uvádzané v „poslovenčenej“ verzii anglických prepisov z arabčiny, očividne založenej najmä na subjektívnych dohadoch, a preto sa od pôvodnej arabskej výslovnosti vo väčšine prípadov odkláňajú. Dobrým príkladom je už aj meno samotného autora, Ahmada Sa‘dáwího, ktorý je na obálke slovenského prekladu uvedený ako Sádawí. Rovnako nesprávna je väčšina mien a názvov v diele, obvykle s chybne uvádzanými dĺžňami a ďalšími zmenami, napr. Hadí (správne Hádí), Hazem Abúd (Házim Abbúd), Nadžáf (Nadžaf) atď. V niektorých prípadoch sú názvy dokonca natoľko vzdialené od správnej podoby, že môžu byť takmer neidentifikovateľné, napr. Zaíd Muršíb namiesto Zajd Muršid; mesto Išaqi namiesto al-Ishákí, Rehgadžíb namiesto Ragá’ib alebo asýrsky kňaz, otec Júšijá (v angl. Josiah), ktorý je v slovenskom preklade premenovaný na Jošuu, hoci v slovenčine je ekvivalentom tohto biblického mena Joziáš.

Prekladateľ, samozrejme, nie je chodiaca encyklopédia a nemusí tieto historické a kultúrne špecifiká ovládať. Ak sa však chce vyhnúť informačným šumom, malo by byť jeho povinnosťou naštudovať si kontext a neznáme výrazy, prípadne zistiť ich zaužívané ekvivalenty v slovenčine. Neznalosť geografických či kultúrnych reálií môže totiž negatívne ovplyvniť nielen celkovú kvalitu prekladu, ale tiež vnímanie samotnej východiskovej kultúry. Obzvlášť to platí pri menej známych kultúrach, keď preklad predstavuje akési pomyselné okno do neznámych kútov sveta a životnej skúsenosti jeho obyvateľov. Je úlohou vydavateľa, aby v prípade špecifickej terminológie či reálií k prekladu zabezpečil konzultáciu s odborníkmi z danej oblasti, v tomto prípade s arabistami, s pomocou ktorých by sa takýmto zbytočným chybám dalo veľmi ľahko vyhnúť.

Anglický preklad

Pri preklade z druhej ruky závisí veľká časť prekladateľovho úspechu práve od sprostredkujúceho prekladu. Čokoľvek prekladateľ z arabského jazyka do anglického v diele zmenil, vypustil či preložil nejasne alebo nesprávne, sa s najväčšou pravdepodobnosťou premietne aj do slovenského vydania. Autor anglického prekladu diela Frankenstein v Bagdade Jonathan Wright patrí v súčasnosti k najaktívnejším prekladateľom z arabčiny do angličtiny. Má na svojom konte preklad množstva arabských bestsellerov, vrátane diel najzvučnejších mien arabskej literárnej produkcie. Do istej miery sa snaží román naturalizovať pre anglické publikum, a tak z neho vypadla napríklad gastronomická stránka, čo je trochu na škodu. Pri dôkladnom porovnávaní oboch textov však zisťujeme, že hoci sú jednotlivé pasáže preložené adekvátne, celkovo v diele chýba veľká časť textu. Sprvu je vynechaná len veta či dve alebo pár slov, no približne od polovice diela chýbajú aj výrazne dlhšie pasáže, raz ide dokonca o 2,5 strany súvislého textu. Čitateľ tak prichádza o množstvo informácií rozličného charakteru. Hlavná dejová línia je síce zachovaná, no čitateľ je ukrátený o vývoj jednotlivých postáv, ich jasnejšiu a ostrejšiu charakteristiku, ako aj o rôzne detaily, dotvárajúce celkový obraz krajiny a emocionálny rozmer diela. A tak sa nedozvieme, prečo zažíval Mahmúd napriek skaze v meste zlaté časy, ako násilne sa správal k prostitútke Zajne a nebudeme svedkami jeho explicitného vyjadrenia lásky k bývalej priateľke svojho šéfa, Nawál. Neprídeme na to, ako mohol Azíz vedieť, že jeho priateľ Hádí leží dobitý vo svojom dome, alebo ako skromne žila Elišva. Uniknú nám farbisté opisy Hádího strašného zápachu alebo ako brigádny generál Surúr Madžíd v hneve hádzal o stenu šálky s čajom, keď mu uprostred noci telefonovali irackí politici, aby im jeho astrológovia vyveštili nejaký sen. Nedočítame sa, že napriek narastajúcemu násiliu v uliciach Bagdadu hrávali deti aj po večernom zákaze vychádzania na nebezpečných uliciach futbal. Že život išiel ďalej a jeho obyvatelia si nachádzali potešenie aj v takýchto temných časoch.

Azda najprekvapivejšia pasáž ktorá je v oboch prekladoch diela vynechaná, je odchod starej Elišvy zo štvrte al-Batawijín a jej rozlúčka so  susedkou, Umm Salím. Elišva prišla pred dvadsiatimi rokmi o syna, obe jej dcéry emigrovali do Austrálie a ona žije vo svojom dome sama, len s vypĺznutým kocúrom a obrázkami svätých. Napriek naliehaniu dcér a zlej situácii odmieta opustiť dom, kde prežila celý život, a verí, že sa jej stratený syn jedného dňa vráti. Keď napokon vnuk Daniel starkú presvedčí, s ťažkým srdcom predá dom aj s nábytkom a odchádza. V slovenskom preklade, ktorý vychádza z toho anglického, je situácia opísaná veľmi úsporne, vecne a bez emócií.

Kým Elišva zavrela vchodové dvere, zavolala na Nabúa, kocúr však utiekol hore schodmi. Opäť ho zavolala, kocúr sa na ňu obzrel a nežne zamraučal, akoby chcel povedať, že na rozdiel od nej nie je zbabelec a neodchádza z domu. Potom zmizol hore schodmi. Elišva dom zamkla a kľúče podala mladíkovi, ktorý pracoval pre Faradža (SÁDAWÍ, A. Frankenstein v Bagdade, s.230).

Naproti tomu arabský originál zobrazuje situáciu omnoho detailnejšie s emocionálnou hĺbkou:

Keď Umm Salím uvidela svoju starú susedku vychádzať z domu, pristúpila k nej a s plačom ju objala. Elišva medzitým stihla zamknúť dvere domu a odovzdala kľúč mladíkovi, ktorý pracoval pre Faradža. Bola smutná, ale až doposiaľ nevyronila ani slzu. Pohľadom prechádzala po všetkých kútoch domu a potom zavolala na kocúra. Chcela ho zobrať so sebou, ale on odskočil a vybehol po schodoch. Zakričala naňho ešte raz a zdalo sa, že jej porozumel. Prosila ho, aby šiel s ňou, no on sa k nej len otočil a prenikavo zamňaukal. Akoby jej tým chcel povedať, že on veru nie je taký zbabelec ako ona a nemá v úmysle opustiť tento dom. Potom rýchlo vybehol nahor a zmizol v ohybe schodov.
Práve v tomto rozpoložení ju prekvapila Umm Salím vrúcnym objatím. Pritisla si ju na širokú mäkkú hruď a keď Elišva začula jej úprimné vzlyky, dušu jej zaplavil ešte väčší pocit smútku a do očí sa jej tisli slzy. Chcela si ich zotrieť spod okuliarov, ale široké ramená Umm Salím jej v tom zabránili, a tak sa napokon aj ona podvolila plaču. Slzy, ktoré jej stekali po lícach, v sebe zadržiavala dlhé roky. Boli určené pre jej strateného syna, no zostali uviaznuté kdesi hlboko v jej útrobách a až teraz sa predrali na povrch. Nikdy by si nebola pomyslela, že ich napokon spustí práve Umm Salím.

S ťažkosťami sa vyslobodila zo zovretia. Niekoľko susediek stiahlo Umm Salím medzi seba, no ona sa im vyšmykla a rozbehla sa za Elišvou, ktorá rázne kráčala na koniec uličky, smerom k as-Sa‘dúnovej ulici. Pri aute diakona Nádira bolo zaparkované ešte jedno vozidlo. Daniel medzitým naložil všetku batožinu do kufra auta. Umm Salím, ktorá bežala smerom k nim, od únavy trochu spomalila. Pri pohľade na to, ako sa jej dávna priateľka nenávratne a definitívne vzďaľuje, ju odrazu premohla slabosť a padla na kolená (SA‘DÁWÍ, A. Fránkštájn fí Bagdád, s. 296-297, vlastný preklad ).

Anglický prekladateľ sa v jednom z rozhovorov priznal, že skrátenie textu má na svedomí americký editor vydavateľstva Penguin House. Podľa jeho slov bolo z románu vynechaných až 10 000 slov. Podobnú skúsenosť má aj nórska prekladateľka z arabčiny, Oda Winsens. V rozhovore pre portál ArabLit sa zmieňuje o zvláštnych praktikách anglofónnych editorov, ktorí robia do textu z prekladateľského hľadiska neprimerané zásahy a upravujú ho podľa vlastného vkusu. Bolo by zaujímavé zistiť, koľko takých kníh bolo doposiaľ v anglickom preklade publikovaných a či ide primárne o preklady z jazykov ako arabčina, alebo si editori dovolia podobne postupovať aj pri iných jazykoch, ako napríklad francúzština alebo španielčina. Hoci sa slovenské vydavateľstvá často spoliehajú na anglické preklady a pre prestíž a veľkosť anglofónneho knižného trhu automaticky očakávajú ich adekvátnu kvalitu, ukazuje sa, že nie vždy to tak je. Poznanie textu v zdrojovom jazyku je predsa len veľkou výhodou. Na Slovensku, ktoré má rozvinutú prekladovú tradíciu a disponuje odborníkmi na preklad z mnohých jazykov, je ťažko pochopiteľné, ak sa vydavatelia rozhodnú pre preklad z druhej ruky. Ak by ste si mysleli, že sú za tým finančné dôvody, mýlite sa. Z prieskumu o.z. DoSlov z roku 2019 vyplýva, že literárny preklad z menej frekventovaných jazykov u nás nie je honorovaný vyššie než preklad z angličtiny.

Napríklad aj v spomínanom Nórsku, ktoré je z hľadiska počtu obyvateľov a veľkosti knižného trhu porovnateľné so Slovenskom, vydavatelia od nepriamych prekladov upúšťajú a hoci svetové jazyky stále zohrávajú významnú úlohu pri výbere prekladanej literárnej tvorby, preferuje sa priamy kontakt prekladateľa s dielom v pôvodnom jazyku.

Záver

Ak by som mala na základe napísaného zhrnúť svoje hodnotenie slovenského vydania Frankensteina v Bagdade, musím, žiaľ, skonštatovať že preklad zlyháva na viacerých úrovniach, počnúc úplnosťou textu, cez významovú totožnosť až po jazykovú stránku. Vzhľadom na veľké množstvo závažných chýb ho možno považovať za subštandardný. Tým, že prekladateľ deformuje charakter pôvodného diela, robí medvediu službu nielen autorovi diela, ale aj arabskej literatúre. Slovenskému prekladu príliš nepomáha ani vágny, eurocentricky ladený doslov z pera Juraja Malíčka, paradoxne zameraný najmä na anglického Frankensteina a nie na jeho bagdadského menovca. Aj keď chýbajúce časti textu v anglickej verzii má na svedomí anglický editor, tento nedostatok sa pri preklade z druhej ruky prejavil aj v slovenskom vydaní diela. Zodpovednosť za početné významové posuny, logické chyby, nedostatky v lokálnych reáliách a kostrbatú štylistiku však leží na pleciach slovenského prekladateľa. Pri preklade z druhej ruky sa obzvlášť zvyšuje riziko zlyhania prenosu informácií na interkultúrnej úrovni, preto je na škodu, ak prekladatelia podľahnú ilúzii, že si pri preklade vystačia len so znalosťou jazyka, neberúc do úvahy reálie a kultúrny aspekt diela. Pri textoch, ktoré sú nasýtené exotickými reáliami, vždy dielu výrazne pomôže, ak vydavateľ zabezpečí dôslednú porovnávaciu redakciu s odborníkmi z danej oblasti.

Bez ohľadu na to, že ide o preklad z druhej ruky, treba oceniť aspoň to, že vydavateľstvo a prekladateľ sprístupnili dielo slovenskému čitateľovi, hoci aj za cenu viacerých nepresností. Ak čitateľa zaujíma primárne hlavná dejová línia, ktorá je v preklade zachovaná, a príliš ho netrápia nelogické pasáže, nejasnosti či ťažkopádna štylistika, môže ho aj slovenská verzia románu zaujať. Jeho túžba po exotike či spoznávaní orientálnych krajov sa v prostredí úzkych bagdadských uličiek istotne naplní, čo oceňujú aj recenzie.³ Na druhej strane, brutálne zobrazenie všadeprítomného násilia, keď sa kusy ľudských tiel zametajú z ulíc ako odpadky a pozostalí nie sú schopní oplakať telá zosnulých, čitateľom otrasie a prinúti ho zamyslieť sa nad skutočným dianím v regióne aj z inej než len neosobnej perspektívy televíznych správ. Naskytne sa mu tiež aspoň letmý pohľad na literárnu tvorbu arabského sveta z ktorej dovtedy možno poznal len slávne, no dávne príbehy z Tisíc a jednej noci. Dielo si napriek mnohým nedostatkom zachováva v slovenskom preklade svoj surrealistický či magickorealistický nádych, ktorým nadväzuje na dedičstvo svojich predchodcov z arabskej i svetovej literatúry. Je však veľká škoda, že si ho slovenský čitateľ nemôže naplno vychutnať v celej jeho komplexnosti a intenzite, ale musí sa uspokojiť s filtrovaným odvarom.

3) JESEŇÁK, Š. Frankenstein v Bagdade. Týždeň [online]. 3. Máj 2020 [cit. 11.8.2020]. Dostupné na: https://www.tyzden.sk/kultura/64545/frankenstein-v-bagdade/.

Zdroje:

Ako prepisovať z orientálnych jazykov do slovenčiny: praktická príručka. Edit. Rácová, A., Bucková, M., Genzor, J. Bratislava: Ústav orientalistiky SAV, Slovak Academic Press, 2018.

FERENČÍK, J. Kontexty prekladu. Bratislava: Slovenský spisovateľ, 1982.

HANKIR, Z. Ahmed Saadawi Wants to Tell a New Story About the War in Iraq. Lithub.com [online]. 19 jún 2018 [cit. 4.8.2020]. Dostupné na: https://lithub.com/ahmed-saadawi-wants-to-tell-a-new-story-about-the-war-in-iraq/.

JESEŇÁK, Šimon. Frankenstein v Bagdade. Týždeň [online]. 3. Máj 2020 [cit. 11.8.2020]. Dostupné na: https://www.tyzden.sk/kultura/64545/frankenstein-v-bagdade/.

PIĘTA, Hanna. What do (we think) we know about indirectness in literary translation? A tentative review of the state-of-the-art and possible research avenues. In Traducció indirecta en la literatura catalana. Edit. Garcia Sala, I., Sanz Roig, D., Zaboklicka, B. Lleida: Punctum, 2014, pp. 15-34.

QUALEY, M. L. Arabic Literature, Norwegian Readers: Oda Winsnes on Translating Into a Small Language. ArabLit.org [online]. 18. jún 2020 [cit. 4.8.2020]. Dostupné na: https://arablit.org/2020/06/18/arabic-literature-norwegian-readers-oda-wisnes-on-translating-into-a-small-language/.

RADÓ, G. Indirect Translation. In Babel, Vol. 21, No. 2 (1975), pp. 51-59.
Recommendation on the Legal Protection of Translators and Translations and the Practical Means to improve the Status of Translators. UNESCO [online]. 22. november 1976 [cit. 4.8.2020.] Dostupné na: http://portal.unesco.org/en/ev.php-URL_ID=13089&URL_DO=DO_TOPIC&URL_SECTION=201.html.

RONDZIKOVÁ, Natália. 2020. Výsledky prieskumu literárnych prekladateľov 2019: Honorár [Vyhodnotenie prieskumu umeleckých prekladateľov Doslov 2019]. DoSlov [online]. [Cit. 11.8.2020]. Dostupné na: https://www.doslov.sk/vysledky-prieskumu-literarnych-prekladatelov-2019-honorar/.

SA‘DÁWÍ, A. Fránkštájn fí Bagdád. Bejrút, Bagdad: Manšúrát al-džamal (al-Kamel), 2013.

SAADAWI, A. Frankenstein in Baghdad. Transl. by Wright, J. New York: Penguin Books, 2018.

SÁDAWÍ, A. Frankenstein v Bagdade. Prekl. Marec, S. Bratislava: Premedia, 2020.

VILIKOVSKÝ, J. Ekvivalencia a posun. In Biloveský, V., Djovčoš, M. Vybrané kapitoly z translatológie I. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela, Fakulta humanitných vied, 2010, 200-213.

Katarína Bešková

Páči sa vám časopis Verzia?

Podporte nás!